Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: „Môj pán voľajako nejde“ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami. (Mt 24,42-51)
Keď Ježiš hovorí o vstupe na nebeskú hostinu, o bráne do večného života, o svojom druhom príchode, vždy treba spozornieť. Je to téma, ktorá sa týka každého z nás. Dnes Ježiš kladie dôraz na bdelosť. Neznamená len nezaspať v službe, nenechať sa nachytať pri nekalej činnosti či nespôsobiť škodu alebo úraz. Bdelosť má byť trvalý stav kresťana, ako je ním dýchanie a tlkot srdca. Pripojenými obrazmi Ježiš vysvetľuje, ako si bdelosť predstavuje on. Stojí za to bedlivo sa zamyslieť nad touto témou.
Blaženým služobníkom je podľa Pánových slov ten, kto robí v danej chvíli to, čo sa v nej práve od neho očakáva, „dáva pokrm v patričný čas“ – raňajky ráno, obed na poludnie, večeru večer a v noci pokoj a odpočinok. Nechať sa ovládnuť svojimi chuťami a robiť i to, čo netreba, alebo nechuťami a nerobiť ani to, čo treba, to všetko vnáša zmätok, roztáča špirálu dôsledkov a úplne vyvádza z bdelosti.
Bdieť znamená citlivo vnímať a rozpoznávať, čo Boh v danej chvíli od človeka čaká. Správnu cestu najčastejšie ukazujú veľmi jemné znamenia, ktoré možno ľahko prehliadnuť. Bdelosť znamená aj slobodu a nespútanosť vlastnými predstavami a záujmami.
A bdelosť znamená aj pružnú vôľu. Jej nepriateľom je chuť odkladať. Vnáša napätie: dnes dobieham včerajšie potreby, zajtra dnešné. Nervózne dobiehanie bráni bdelosti a je aj dobrým barometrom, ako na tom som so svojím bdením.
Bdelosť je potrebná aj na to, aby si človek nenechal „vykradnúť dom“. Na každom kroku číha niekto a niečo, čo nás chce okradnúť o našu pozornosť a čas, ten praktický i vnútorný. Bdelosť, to je aj vernosť a presnosť. Dávať pokrm v pravý čas. Teda každému, čo práve potrebuje, a v tom čase, keď to potrebuje – raňajky ráno, obed na poludnie, večeru večer a spánok v noci. Bdelosť je predovšetkým stav pozornej mysle, slobodného a vnímavého srdca. No je to aj činnosť, aktívne napĺňanie prítomnosti v súzvuku s Božou vôľou – teda s jeho túžbami, očakávaniami a v jeho sile a láske.
Dobrý a poctivý sluha vie, kto čo potrebuje. Bdelosť si teda vyžaduje aj citlivosť a pozornosť voči potrebám druhých. Len bdelé, teda pokojom naplnené srdce neprehliadne toľké dôvody na obdiv a vďaku a s nadhľadom dokáže nájsť dobro či zmysel aj vo chvíľach, keď na prvý pohľad víťazí zlo. Len ak si uchovám bdelé srdce, bude dnešný deň skutočne jedinečný.
