Alžbeta Anna Setonová, ktorú si Rímskokatolícka cirkev pripomína 4. januára, je prvou svätorečenou rodenou Američankou.
Narodila sa v New Yorku 28. augusta 1774. Jej otec Richard bol v čase vojny za suverenitu Spojených štátov vplyvným lekárom, matka Katarína bola dcérou anglikánskeho kňaza. Alžbetu vychovali v tom, čo sa nakoniec stalo episkopálnou cirkvou. Ako devätnásťročná sa vydala do rodiny bohatých obchodníkov Setonovcov a privykla si na vysokú životnú úroveň. Jej nová rodina sa priatelila s významnými osobnosťami Spojených štátov, otcami zakladateľmi Georgeom Washingtonom, Johnom Adamsom či Benjaminom Franklinom.
S manželom Williamom mala Alžbeta päť detí. Ich manželstvo však netrvalo dlho. Obdobie skúšok sa začalo úmrtím Williamovho otca, po ktorom musel prevziať riadenie neúspechmi zmietanej obchodnej firmy, ktorá počas vojny prišla o niekoľko lodí. Po jej krachu ochorel William na tuberkulózu, a tak mu lekári odporučili zmenu klímy. Alžbeta sa teda s ním a najstaršou dcérou Annou vydala koncom roka 1803 na cestu loďou cez Atlantický oceán do Talianska.
Po vylodení v talianskom Livorne im však pre epidémiu žltačky v New Yorku, odkiaľ priplávali, nariadili karanténu v chladnom a špinavom väzení. Krátko po skončení karantény však William podľahol chorobe. Mladá vdova s dcérou začala bývať v rodine Filicchiovcov. Chcela navštevovať protestantský kostol, no v okolí sa žiadny nenachádzal. Prijala preto pozvanie na svätú omšu do katolíckeho kostola. Porovnanie s protestantským chrámom v Amerike v nej vyvolalo pozitívne ohlasy. Pri slovách o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii, ktorá pre ňu bola nepochopiteľná, Alžbeta začala plakať. Tento plač znamenal jej cestu do Katolíckej cirkvi.
Cesta jej duchovnej premeny však nebola ľahká. Keď sa v roku 1804 z Talianska vrátila za ostatnými deťmi do New Yorku, začala z núdze vykonávať rôzne práce, ktoré by v minulosti nikdy nerobila. Keďže z majetku Setonovcov už nič nezostalo, prenajala si malý domček, v ktorom s deťmi znova prežívala radosť zo života.
Protestantská farnosť jej už nič nehovorila. Jej pastor jej povedal, že stratila hlavu. Zvyšní priatelia, ktorí ju neopustili pri strate majetku, sa od nej odvrátili teraz, keď sa rozhodla pre katolícku vieru.
Keď svoju situáciu odovzdala do Božích rúk, dozvedela sa o otcovi Johnovi Cheverusovi z Bostonu, ktorý mal povesť svätosti. V liste mu vysvetlila svoj problém. Odpoveď jej priniesla útechu. Kňaz ju uisťoval, že vo svojom srdci je už katolíčkou, a pokračoval: „Pochybnosti vo vašich myšlienkach neničia vašu vieru. Nedávajú len pokoj vašej mysli, kto je však na tomto svete úplne oslobodený od podobných nepokojov?“
Pri čítaní listu cítila, akoby kňaz videl do jej srdca. Svoju cestu do Katolíckej cirkvi zavŕšila v New Yorku v polovici marca 1805. Cítila sa spojená s Kristom a svoju radosť vyjadrila slovami: „Stalo sa! Pocítila som ľahkosť, akoby zo mňa spadli okovy. Môj Bože, ako sa zmenil stav mojej duše!“
V spojitosti s prvým prijatím Eucharistie potom napísala: „Budem spojená s tým, ktorý povedal: Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete ku mne patriť“ A po prijatí povedala: „Konečne je Boh vo mne a ja v ňom! Bola som ním obdarovaná. Avšak stále si budem pamätať svoje nočné bdenia v očakávaní svitania. On prišiel. Vstúpil do obydlia v mojom srdci. Teraz mu patrím. Ukázalo sa, že keď prišiel môj Kráľ obsadiť svoj trón, miesto pokorného a pokojného privítania, ktoré som pre neho chystala, nastalo víťazstvo radosti a mieru, pretože prišiel môj Spasiteľ.“
Eucharistia sa stala pre Alžbetu stálym zdrojom radosti a nič ju nedokázalo odradiť od účasti na svätej omši. Chodila medzi špinavých a chudobných a nevzdelaných farníkov do Kostola svätého Petra na Barclayho ulici.
Raz ju požiadali, aby začať učiť v jednej malej škole. Netušila, že bude nasledovať ďalšia skúška: stretla sa s fanatizmom rodičov svojich žiakov, ktorí sa dožadovali jej vylúčenia. Boh ju však povolal k jej obľúbenej učiteľskej dráhe znova, a to prostredníctvom kňaza sulpiciána Williama DuBourga z Baltimore. Ten ju vyzval, aby v Baltimore založila farskú školu, čoho sa s nadšením ujala.
Čoskoro po presťahovaní do Emmitsburgu v štáte Maryland v roku 1809 sústredila okolo seba skupinu mladých obetavých učiteliek. S nimi založila kongregáciu milosrdných sestier, ktorá od roku 1811 žila podľa pravidiel svätých Vincenta de Paul a Lujzy de Marillac. Ako predstavená ju viedla necelých 10 rokov. Zomrela vo veku 46 rokov 4. januára 1821. Pochovaná je v Národnej svätyni svätej Alžbety Anny Setonovej v Emmitsburgu.
Blahorečená bola pápežom Jánom XXIII. 17. marca 1963, svätorečená 14. septembra 1975 pápežom Pavlom VI. Uctieva si ju aj Episkopálna cirkev v Spojených štátoch.
Bola uvedená do americkej Národnej siene slávy žien.
