Svätý Vincent de Paul, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 27. septembra, sa narodil 24. apríla 1581 v malej dedinke Pouy na úpätí francúzskych Pyrenejí. Vyrastal v početnej chudobnej roľníckej rodine a už od detstva sa v ňom rozvíjal zmysel pre pomoc druhým.
Keď Vincentov otec videl synovu prirodzenú láskavosť a dobrosrdečnosť, umožnil mu cestu ku kňazstvu. Neváhal dokonca predať voly a pluh, aby jeho syn mohol študovať na univerzite v Toulouse. Oplatilo sa. V roku 1600 bol Vincent vysvätený za kňaza.
Už o päť rokov neskôr sa Vincent ocitol v dramatickej situácii, keď ho počas plavby zajali piráti a predali do otroctva v severnej Afrike. Práve táto skúsenosť bola preňho kľúčová. Pracoval ako otrok u lekára, neskôr na veľkostatku, kde jeho osobný príklad a rozprávanie o viere priviedli farmárovu rodinu ku kresťanstvu. Po dvoch rokoch sa mu podarilo ujsť späť do Francúzska.
Po návrate prešiel Vincent v Paríži vnútornou premenou, ktorú ovplyvnil abbé Pierre de Bérulle, neskorší kardinál, a o 10 rokov neskôr svojimi spismi aj ženevský biskup František Saleský. V tomto období sa hlbšie venoval modlitbe a prehodnocoval svoje kňazské poslanie. V roku 1612 sa stal farárom v malej farnosti na predmestí Paríža, kde začala rásť jeho túžba slúžiť chudobným a opusteným.
Dôležitú úlohu vo Vincentovom živote malo aj jeho pôsobenie v rodine generála Emmanuela de Gondiho. Grófka de Gondi ho požiadala, aby kázal o dôležitosti generálnej spovede, čo spôsobilo duchovnú obnovu v regióne. V roku 1625 s finančnou podporou tejto šľachtickej rodiny založil Vincent kňazskú kongregáciu Misijná spoločnosť, ktorej členovia sú známi ako vincentíni či lazaristi. Jej cieľom bola evanjelizácia a pomoc najchudobnejším.
Vincentova práca nepoznala hranice. Okrem založenia mužského bratstva sa v roku 1633 spolu s Lujzou de Marillac podieľal na založení apoštolskej Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorej členky sa nazývajú vincentky. Spoločnosť sa zameriavala na starostlivosť o chorých, siroty, starých ľudí, opustené ženy či nemanželské deti. Vincent dbal na to, aby rehoľníčky žili v otvorenej komunite a neboli izolované klauzúrou, pretože chcel, aby čo najviac prichádzali do kontaktu s núdznymi.
Svätý Vincent bojoval aj proti rozšírenej heréze jansenizmu, ktorá šírila pesimizmus a prísnu doktrínu o ľudskom hriechu. Podporoval tiež duchovné obnovy a exercície pre kňazov a laikov. Svoju misiu rozšíril aj za hranice Francúzska, posielajúc misionárov do krajín ako Poľsko, Maďarsko, Škótsko, Írsko či do afrických krajín ako Tunisko a Alžírsko.
Jeho prístup k chudobným vyjadrovali slová: „Láska je ťažšie bremeno než hrniec polievky alebo košík chleba. Oni sú vašimi pánmi a len pre vašu lásku vám odpustia, že im dávate chlieb.“
Posledné roky Vincentovho života boli spojené s fyzickým utrpením. Od roku 1650 trpel chronickou zimnicou a neskôr ochorel aj na maláriu, ktorá ho postupne vyčerpávala. Zomrel v Paríži 27. septembra 1660 vo veku 79 rokov.
Pri neskoršej exhumácii jeho tela zistili, že je neporušené, čo sa považovalo za potvrdenie Vincentovej svätosti. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1729, svätorečený bol o osem rokov neskôr. V roku 1885 ho pápež Lev XIII. ustanovil za patróna všetkých charitatívnych organizácií.
Dnes je pôsobisko svätého Vincenta naozaj široké. Je patrónom diel milosrdenstva, združení, podnikov, kňazov, detských domovov, nemocníc, väzňov a obracajú sa naňho pri hľadaní stratených vecí. Jeho odkaz lásky a služby chudobným pokračuje v tisíckach charitatívnych diel po celom svete i na Slovensku.
Relikvie svätého Vincenta de Paul sa od roku 2019 nachádzajú v kaplnke relikvií u františkánov v Prešove.
Jediný slovenský chrám zasvätený tomuto svätcovi sa nachádza v bratislavskom Ružinove, kde sídli bratislavská komunita vincentínov. Konsekroval ho 16. septembra 2000 arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Sokol. Od 1. septembra 2024 sa v ňom nachádzajú relikvie slovenského blahoslaveného mučeníka vincentína Jána Havlíka.
Prví misionári svätého Vincenta de Paul začali na Slovensku pôsobiť v 18. storočí a natrvalo sa etablovali v roku 1852. Ich primárnou úlohou boli farské misie. Po útlme počas prvej svetovej vojny sa ich činnosť obnovila v roku 1922 pod vedením pátra Jozefa Danielika a prerušila ju až Barbarská noc. Po páde komunistického režimu sa na Slovensku utvorili tri komunity: v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. V súčasnosti sa znovu venujú farským misiám.
Na Slovensku pôsobí aj Spoločnosť dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul, a to v 14 komunitách; najväčšia sa nachádza v Belušských Slatinách. Do Barbarskej noci pracovali vincentky najmä ako cenené zdravotné sestry v nemocniciach.
Okrem vincentiek pôsobia v našej vlasti v duchu charizmy svätého Vincenta de Paul aj satmárky, členky Kongregácie Milosrdných sestier svätého Vincenta de Paul, ktorú v roku 1842 v Satu-Mare (dnešné Rumunsko) založil miestny biskup János Hám.
Za zmienku stojí, že meno svätého Vincenta de Paul nesie u nás aj niekoľko škôl.
Osobitnú zmienku si zasluhuje útulok a nocľaháreň svätého Vincenta de Paul, ktorá je na Ivanskej ceste v Bratislave otvorená každý deň už od roku 2006. Nocľaháreň s kapacitou 200 postelí (v zime až 220) je prístupná každému občanovi nad 18 rokov, ktorý nemá kde spať. Podmienky sú nastavené tak, aby bola dostupná každému, kto jej služby potrebuje, aj keď sa nachádza pod vplyvom alkoholu a drog. Jedinou podmienkou je, že klienti nesmú v priestoroch nocľahárne požívať alkohol a omamné látky a nesmú ohrozovať seba, zamestnancov ani iných.
