29. november patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svätému Paramonovi, ktorého meno v gréčtine znamená vytrvalosť alebo stálosť.
Žil v 3. storočí v Bitýnii, oblasti na východ od Konštantínopola, za vlády cisára Décia (249 – 251), ktorý krvavo prenasledoval kresťanov. V zmysle cisárovho nariadenia sa miestodržiteľ Aquianus pokúšal zlomiť Kristových nasledovníkov mučením a hrozbou smrti. Uväznil a trýznil 370 z nich s cieľom prinútiť ich zaprieť Krista a obetovať pohanským bohom. Napriek ťažkým útrapám martýri odmietali akékoľvek kompromisy.
Paramon, miestny kresťan, nebol súčasťou skupiny väzňov. Keď však videl kruté zaobchádzanie, verejne odsúdil miestodržiteľove činy a otvorene vyznal svoju vieru v Ježiša Krista ako jediného pravého Boha.
Jeho odvaha ho, prirodzene, postavila do centra pozornosti úradov. Paramona podrobili krutému mučeniu a napokon ho popravili sťatím. Tým sa pripojil k 370 kresťanom, ktorí podstúpili mučenícku smrť za svoju vernosť Kristovi. Stalo sa to okolo roku 250.
Veriaci sa na svätca obracajú modlitbou kondáku:
Vytrvalosťou v božských príkazoch * očistil si svoju dušu od poškvrny * a dospel si k dokonalosti trpiteľstva. * Odmietol si totiž obetovať klamlivým modlám * a pri nasledovaní Krista si bol kopijou prebodnutý. * Vrúcne však pros za svet, nadovšetko blažený Paramon.
