Cecília Schelingová sa narodila v Krivej na Orave ako desiate z jedenástich detí Pavla a Zuzany, rodenej Pánikovej, 24. decembra 1916 a hneď po narodení bola pokrstená.
Základnú školu absolvovala v rokoch 1922 – 1930. Jej povolanie k rehoľnému životu začalo klíčiť v roku 1929, keď do jej rodnej obce prišli vyučovať sestry Svätého kríža. 6. júla 1931 požiadala o vstup do rehole, ktorá stanovila, aby Cecília predtým absolvovala ošetrovateľský kurz. Ako kandidátka absolvovala dva ročníky Meštianskej školy v Trnave, potom dvojročnú ošetrovateľskú školu v Bratislave.
Noviciát začala 28. januára 1936 a prvé rehoľné sľuby zložila už o rok 30. januára 1937, pričom prijala rehoľné meno Zdenka. Potom pracovala na internom oddelení v Štátnej nemocnici v Bratislave. V rokoch 1940 – 1942 pôsobila ako ošetrovateľka v Krajskej nemocnici v Humennom. Po absolvovaní odborného röntgenologického kurzu slúžila ako laborantka, neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení Štátnej nemocnice. Večné sľuby zložila 28. januára 1943.
S príchodom komunistov k moci v roku 1948 sa v Československu začalo masové prenasledovanie rehoľníkov a kňazov, pričom veľké množstvo z nich bolo internovaných, zatknutých a mučených. Sestra Zdenka v roku 1951 umožnila hospitalizovanému kňazovi saleziánovi Štefanovi Sandtnerovi napriek zákazu celebrovať svätú omšu. (Otec Sandtner bol napokon 5. mája 1951 zatknutý priamo v nemocnici a následne odsúdený na 15 rokov odňatia slobody za pokus o zničenie ľudovodemokratického poriadku republiky. Zomrel ako deväťdesiatročný 14. augusta 2006.)
Osudný pre sestru Zdenku bol rok 1952, keď v noci z 19. na 20. februára zo Štátnej nemocnice „zmizol“ tesne pred súdom kňaz Štefan Koštial, ktorý sa tam liečil ako väzeň na následky mučenia pri výsluchu. Kňaza sa však do piatich týždňov Štátnej bezpečnosti podarilo vypátrať a 19. mája 1952 ho odsúdili na 19 rokov odňatia slobody. (Otec Koštiaľ väzenie prežil a zomrel v deväťdesiatom roku svojho života 5. apríla 2003, len päť mesiacov pred blahorečením sestry Zdenky.)
Štátna bezpečnosť však medzitým odchytávala korešpondenciu sestry Zdenky zasielanú donovi Sandtnerovi do väznice v Justičnom paláci, ktorý tam čakal na súd v rámci procesu Titus Zeman a spol., a rozohrala zložitú hru plnú intríg. Jej výsledkom bolo, že 29. februára 1952 sestru Zdenku zatkli, kruto mučili a 17. júna 1952 odsúdili na 12 rokov odňatia slobody a 10 rokov straty občianskych práv za velezradu.
Po vyšetrovacej väzbe v bratislavskom Justičnom paláci prešla väzeniami v Rimavskej Sobote a Pardubiciach, kde jej 1. augusta 1953 diagnostikovali rakovinu pravého prsníka, zrejme následkom surových bitiek pri výsluchoch, ale aj predchádzajúceho pracovného zaradenia na rádiologickom oddelení. V ten istý deň ju prijali do Nemocnice ÚNZ v Prahe-Pankráci, kde o tri dni vykonali amputáciu prsníka.
Od októbra 1953 takmer do polovice decembra 1954 ju potom liečili v Štátnej fakultnej nemocnici v Brne. Do pardubickej väznice sa vrátila 13. decembra, ale pre chronickú tuberkulózu, pokračujúce problémy so zrakom a zdurenie ľavého prsníka už v polovici januára 1955 ju opäť hospitalizovali v pražskej väzenskej nemocnici. Pri tamojších vyšetreniach sa ukázalo, že rakovina zasiahla už aj pľúca. Ožarovanie bolo vylúčené, smrť sa podľa lekárov dala očakávať do roka.
Vzhľadom na beznádejný zdravotný stav bola sestra Zdenka deväť rokov pred uplynutím stanoveného trestu na základe milosti prezidenta republiky 16. apríla 1955 o 14. hodine prepustená na slobodu. Len tri dni potom ju pre zlý zdravotný stav prijali do nemocnice v Trnave, kde zostala prakticky až do smrti.
Zomrela zaopatrená sviatosťami 31. júla 1955 vo veku 38 rokov. Jej telesné pozostatky boli 2. augusta 1955 uložené na Starom cintoríne v Trnave. Keď sa v roku 1979 cintorín rušil, pozostatky sestry Zdenky boli spolu s pozostatkami ďalších desiatich sestier Svätého kríža exhumované a prevezené na cintorín do Podunajských Biskupíc.
Krajský súd v Bratislave 6. apríla 1970 oslobodil sestru Zdenku spod obžaloby v plnom rozsahu, čo po odvolaní sa bratislavského krajského prokurátora a 18. novembra 1970 potvrdil Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.
Diecézny proces blahorečenia sestry Zdenky sa začal 18. septembra 2000. Za blahoslavenú ju vyhlásil pri svojej tretej pastoračnej návšteve Slovenska pápež Ján Pavol II. na sviatok Povýšenia Svätého kríža 14. septembra 2003 v Bratislave-Petržalke spolu s gréckokatolíckym prešovským pomocným biskupom Vasiľom Hopkom. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách.
