Už zajtra si u nás pripomenieme významný sviatok našej Cirkvi – Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Pozornosť veriacich sa upriami do Šaštína, kde sa bude konať celonárodná púť, ktorej centrom je veľkolepá baroková bazilika minor z 18. storočia, národná svätyňa.
Patrocínium Sedembolestnej Panny Márie patrí neprekvapivo medzi najrozšírenejšie na Slovensku. Katalóg patrocínií z roku 2009 uvádza celkovo 317 súčasných i zaniknutých kostolov a kaplniek, ktoré jej sú či boli zasvätené.
Nájdeme medzi nimi malé kaplnky, často zriadené aj v priestoroch nemocníc, ale aj veľké a významné chrámy. Okrem šaštínskej baziliky je to napríklad moderná konkatedrála v Poprade, barokový dvojpodlažný kostol Kalvárie v Košiciach či pútnický chrám vo Vysokej nad Uhom, rodisku blahoslavenej Anny Kolesárovej, panny a mučenice.
Je veľmi zložité určiť, ktorý z kostolov či kaplniek na Slovensku bol ako prvý zasvätený Sedembolestnej, a to aj pre nedostatok písomných záznamov a zmenám patrocínií v priebehu storočí. Vážnym kandidátom na prvenstvo je františkánsky kostol v Skalici, reprezentatívna neskorogotická stavba z konca 15. storočia. Veľmi častou voľbou bola Sedembolestná pri sakrálnych stavbách, ktoré vznikali od 19. storočia v podstate až dodnes. Len po roku 1984 vzniklo viac 50 nových kostolov a kaplniek tohto zasvätenia po celom Slovensku.
V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na tri chrámy nesúce patrocínium Sedembolestnej – dva ešte stredoveké a jeden úplne moderný.
Najstarší chrám – Trstín
Románsky kostolík na kopci za dedinou Trstín v okrese Trnava sa často zvykne označovať za najstarší chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, ale je to pravda len sčasti. To však nijako nezmenšuje význam tohto chrámu v dejinách uctievania patrónky Slovenska.
Čo sa týka samotnej stavby, jej vznik naozaj siaha najhlbšie do minulosti spomedzi všetkých vyše 300 kostolov a kaplniek dedikovaných Sedembolestnej. Podľa výskumu z minulého desaťročia kostolík v Trstíne postavili možno už na konci 12. storočia, najneskôr však v prvej tretine 13. storočia. Ide tak o 800-ročný chrám, ktorý si pamätá ešte tatársky vpád.
Vznikol ako menšie pozdĺžne jednolodie s polkruhovou apsidou na východnej strane. Stojí v malebnej vyvýšenej lokalite s názvom Hájiček. Pôvodný objekt ešte v 13. storočí predĺžili západným smerom a pripojili aj západnú vežu. Ďalšie prestavby sa realizovali v období gotiky a renesancie. Celé tieto storočia bol trstínsky farský chrám zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi, čo platilo ešte na začiatku druhej polovice 17. storočia. Vtedy totiž v obci dokončili nový, väčší a ľahšie dostupný farský kostol. Ten prevzal pôvodné patrocínium staršieho chrámu, čo si, samozrejme, vyžiadalo nutnosť nového zasvätenia teraz už filiálneho kostola. Možno aj pod vplyvom zbožnosti, ktorá sa už šírila medzi veriacimi z nie tak vzdialeného Šaštína s jeho zázračnou sochou Sedembolestnej, padla voľba práve na toto mariánske patrocínium.
Duchovné spojenie s patrónkou Slovenska sa ešte umocnilo koncom 18. storočia, keď sa objavili správy o zázračných uzdraveniach spojených s tunajšou soškou Bolestnej Panny Márie. Hoci Cirkev tieto zázraky neuznala a dokonca sošku odviezla do Trnavy, veriaci si dali vyrobiť jej kópiu a pútnická tradícia znova ožila. Význam lokality zvýraznilo vybudovanie kalvárie nad kostolíkom, ktorú vysvätili v roku 1923. Pri tejto príležitosti sa do tunajšieho chrámu vrátila z Trnavy aj spomínaná zázračná socha. Tradícia pútí sa udržiava aj v súčasnosti.
Najstaršie zasvätenie – Skalica
Ako sme už spomenuli, zrejme prvým kostolom na Slovensku, ktorý zasvätili (Sedem)Bolestnej Panne Márii, bol františkánsky kostol v Skalici. Toto zasvätenie získal ešte v stredoveku a nesie ho tak už viac ako 500 rokov.
Františkáni prišli do Skalice niekedy v druhej štvrtine 15. storočia a súčasný kostol začali stavať po asi 30 rokoch. Slávnostná vysviacka dokončeného chrámu sa udiala 21. novembra 1484 a vykonal ju vikár Olomouckej diecézy biskup Andrej Brnenský.
Kláštorný kostol vznikol pri mestských hradbách podľa všetkého s využitím staršej sakrálnej stavby ako väčšie jednolodie s predĺženým, polygonálne ukončeným presbytériom. To je zaklenuté dodnes zachovanou sieťovou neskorogotickou klenbou. Stredoveké zaklenutie si zachovala aj sakristia na južnej strane. Veža sa pripája ku kostolu taktiež z južnej strany.
Zasvätenie chrámu akoby predznamenalo aj jeho zložité a pre mnohých aj bolestné osudy. Len približne 50 rokov uplynulo od jeho posviacky a v kláštore zostal živý už len jeden človek. Všetci ostatní zomreli počas morovej epidémie v roku 1535.
Následkom toho bol kláštor opustený až do roku 1561. Turecké nebezpečenstvo viedlo k tomu, že sa do Skalice práve v 60. rokoch 16. storočia presťahoval provinciál uhorských františkánov a provinciálne kapituly sa tu konávali až do roku 1680.
Ďalšia rana zasiahla kláštor v roku 1605, keď ho vyplienili moravské vojská počas povstania Štefana Bočkaja. Okrem iného ukradli či zničili aj vzácne rukopisy a knihy z kláštornej knižnice. Rehoľníci pred vojakmi utiekli a vrátili sa až o dva roky.
Kostol bol zbarokizovaný pri oprave a rozšírení koncom 17. storočia po viacerých požiaroch, ale ešte nedokončená stavba v roku 1729 opätovne vyhorela. Následná oprava sa natiahla na desaťročia. Veľká obnova kostola sa realizovala v 90. rokoch minulého a začiatkom tohto storočia. Aj súčasnosti stále slúži na liturgické účely.
Zasvätenie Sedembolestnej sa odrazilo aj vo vybavení kláštora a jeho prezentácii. Súčasťou hlavného oltára zostaveného v roku 1953 je aj staršia socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorej srdce je prepichnuté siedmimi mečmi. Z prvej štvrtiny 17. storočia máme doloženú pečať kláštora s vyobrazením Panny Márie s mečom zabodnutým do hrude. Na kláštornom nádvorí je umiestnený kamenný barokový kríž s Ježišom z roku 1746 a súčasťou jeho podstavca je sediaca Panna Mária.
Kostol 21. storočia – Bratislava-Petržalka
V porovnaní s už opísanými stredovekými stavbami leží farský kostol rímskokatolíckej Farnosti Bratislava – Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke na Lúkach na opačnom konci časovej osi. Od jeho vysviacky totiž neuplynulo ani štvrťstoročie a predstavuje tak príklad modernej sakrálnej architektúry vybudovanej už po roku 1989.
Tunajšia farnosť vznikla len pred 24 rokmi, presne na sviatok svojej patrónky 15. septembra 2001. Zriadená bola uprostred sídliskovej zástavby v južnej okrajovej časti Petržalky neďaleko jazera Veľký Draždiak a fakultnej nemocnice na Antolskej ulici. Jej územie, na ktorom žilo v tom čase približne 40-tisíc obyvateľov, vyčlenili z Farnosti Svätej rodiny.
Kostol postavili doslova na zelenej lúke aj vďaka iniciatíve a finančnej pomoci zo strany vtedajšieho arcibiskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Sokola. Potrebná suma sa vyzbierala aj vďaka milodarom veriacich a príspevkom viacerých sponzorov.
Práce sa začali v júli 2001 a už 22. decembra mohol Mons. Ján Sokol chrám posvätiť. Do plného užívania novostavbu uviedli v priebehu roka 2002, keď sa tu jeho začiatkom začali štandardne slúžiť sväté omše a koncom júla opäť Mons. Ján Sokol posvätil aj tri zvony. Jeden z nich je dedikovaný práve Sedembolestnej.
Kostol postavili podľa projektu architekta Klementa Trizuljaka. Má centrálnu (kruhovú) dispozíciu so špirálovo stúpajúcou vežou, ktorá súčasne slúži aj na presvetlenie interiéru. V jej otvorenom prízemí je umiestnená svätyňa s oltárnou menzou. Priestoru dominuje veľký kríž so sochou Sedembolestnej Panny Márie držiacej v náručí mŕtve telo svojho syna Ježiša Krista. Chrám má kapacitu 330 sediacich veriacich. Už v budúcom roku si veriaci pripomenú okrúhle 25. výročie zriadenia farnosti i konsekrácie farského chrámu.
