Svätý mučeník Teodot, ktorého pamiatka sa v gréckokatolíckom kalendári viaže so 7. júnom, žil v druhej polovici 3. storočia v meste Ankyra v Galácii (dnes Ankara v Turecku) a zomrel mučeníckou smrťou začiatkom 4. storočia. Teodot bol krčmárom a bol ženatý.
Ankyrský prefekt Theoteknos vydal vyhlásenie, v ktorom informoval kresťanov o povinnosti prinášať obete modlám. V prípade odmietnutia im hrozili sankcie: mučenie a smrť. Bežnou praxou bolo, že pohania vydali kresťanov na mučenie a následne si rozdelili ich majetok.
Teodot sa nebál pochovávať pozostatky svätých mučeníkov, ktoré buď tajne odniesol, alebo vykúpil od vojakov. Keď boli kresťanské kostoly v Ankyre zničené alebo zatvorené, na slávenie bohoslužieb dal k dispozícii svoju krčmu. Urobil to aj napriek hrozbe smrti.
V tom čase zomrelo za Krista sedem panien v povesti svätosti. Svätá Tecusa, najstaršia z nich, bola Teodotovou tetou. Sväté panny skončili pre svoju vieru pred súdom, ale keďže ju pred Theoteknom nezapreli, boli vydané na mučenie.
Prefekt ich potom odovzdal nerestným mladým mužom, aby ich zneužili. Po modlitbách panien sa však muži zľakli a utiekli. Keď panny opakovane odmietali obetovať modlám, boli odsúdené na smrť. Na nohy každej z nich priviazali ťažký kameň a všetkých sedem hodili do jazera.
Nasledujúcu noc sa Tecusa zjavila vo sne Teodotovi a požiadala ho, aby jej telo dal kresťansky pochoval. Teodot šiel spolu so svojím priateľom Polychroniom a niekoľkými ďalšími kresťanmi k jazeru. Telá mučeníc našli a odniesli ich do chrámu, kde ich pochovali.
Keď sa prefekt o udalosti dozvedel, vydal rozkaz pozatýkať všetkých kresťanov a mučiť ich. Bol zadržaný aj Teodotov priateľ Polychronius, ktorý nevydržal mučenie a svojho priateľa prezradil. Teodot v tušení blízkeho konca odkázal svoje telo kňazovi Frontonovi, ktorému dal svoj prsteň.
Správu o živote a mučeníctve svätého Teodota a svätých panien zapísal Níl, súčasník a spoločník svätého Teodota.
