V dnešnom podobenstve, ktoré uvádza iba evanjelista Lukáš, sa znalec Zákona obracia na Ježiša s podobnou otázkou, akú o niekoľko kapitol neskôr položí Ježišovi bohatý mladík: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ (Lk 18,18) Ježišovo odporúčanie je rovnaké pre obidva prípady: zrieknuť sa svojich vecí pre núdznych.
Pán Ježiš na otázku, ktorou znalec Zákona ho pokúša, odpovedá protiotázkou. Ide o pedagogický postup. Má predsa pred sebou odborníka na Mojžišov zákon. Musí poznať Pánove predpisy. Zákonník ho svojou odpoveďou nesklame. Presne odcituje verše, ktoré hovoria o najvyššej láske k Bohu zo starozákonnej Knihy Deuteronómium (6,5). K tomu pridáva citát o láske k blížnemu zo starozákonnej Knihy Levitikus (19,18). Teóriu teda ovláda veľmi presne. Nastáva však čas pre praktický príklad.
Žiaľ, aj my sme sa neraz stali výbornými teoretikmi na kresťanstvo, ale v praktickej rovine zlyhávame. Kresťanstvo nestačí iba poznať alebo odporúčať druhým, ale je potrebné ho žiť.
Identita ozbíjaného človeka je neznáma. Vidíme, že pre naplnenie Božej vôle nie je podstatná náboženská príslušnosť, ale každý človek, ktorý sa ocitol v núdzi, je už v tej chvíli mojím blížnym.
Nepriateľstvo medzi Židmi a Samaritánmi bolo príslovečné. Židia hovorili: „Jesť chlieb so Samaritánom je ako jesť bravčové mäso,“ čo vieme, že Mojžišov zákon Židom zakazoval. Hrdinom podobenstva sa stal Samaritán preto, aby sa vyzdvihol nový rozmer lásky k blížnemu, ktorý priniesol Kristus. Samaritán v podobenstve urobil neslýchanú vec. Stal sa blížnym pre Žida.
V Starom zákone sa výraz „blížny“ bežne vzťahoval na Žida alebo prozelytu (= osoba, ktorá sa obrátila na židovstvo). Znalec Zákona chcel od Ježiša, aby mu stanovil hranice, keď ten druhý ešte je a keď už nie je blížnym. Ježiš podobenstvom zdôrazňuje, že požiadavka lásky k blížnemu predsa nemôže mať hranice. Ježišovu otázku v závere: „Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym?“ môžeme obrátiť: „A kto nie je môj blížny?“
Nemáme aj my pokušenie v živote predsa len stanoviť hranice, kto patrí do okruhu našich blížnych a kto je už mimo? Nestrácame až príliš veľa času zdôvodňovaním sebe samým a druhým, prečo sa to či ono nedá, len aby sme sa vyhli pomoci? Neočakávame od iných, že to oni budú blížnymi nám, a nezabúdame im to patrične s výčitkou pripomínať?
Vykročme dnes nekompromisne Ježišovou cestou, ktorú nám ukázal v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi.
