Rímskokatolícka cirkev si 11. marca pripomína svätého Eulóga z Córdoby, významného mozarabského kňaza a mučeníka, ktorý žil v časoch moslimskej nadvlády v južnom Španielsku.
Eulóg sa narodil na začiatku 9. storočia v Córdobe v senátorskej rodine, ktorá vlastnila majetky ešte od čias Rímskej ríše. Od detstva ho formovala hlboká kresťanská viera jeho matky Isabely. Jeho otec a bratia sa pohybovali vo vyšších spoločenských a politických kruhoch, najmladší brat Jozef dokonca zastával vysokú funkciu na dvore umajjovského emira Córdoby Abd ar-Rahmana II. (822 – 852).
Eulóg študoval v miestnom kňazskom kolégiu pri Kostole svätého Zoila, mučeníka z čias Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Neskôr sa stal žiakom známeho teológa opáta Speraindea. Po ukončení štúdií sa rozhodol zasvätiť život Cirkvi a bol vysvätený za kňaza biskupom Recafredom z Córdoby. Získal si povesť múdreho a láskavého človeka, ktorý dokázal povzbudiť aj v najťažších chvíľach.
V 9. storočí sa situácia kresťanov v moslimskom Španielsku postupne zhoršovala. Radikálna zmena nastala ku koncu vlády emira Abd ar-Rahmana II. a začiatkom vlády Muhammada I. (852 – 886). Perzekúcie sa vystupňovali, keď viacerí kresťania organizovane verejne vystúpili s provokáciami proti islamu a následne odmietli zaprieť Krista na spôsob prvokresťanských mučeníkov.
V roku 850 Eulóga spolu s ďalšími kňazmi a biskupom Saulom uväznili za podnecovanie tohto tzv. mozarabského mučeníckeho hnutia. Napriek tomu, že čelil mučeniu a zastrašovaniu, vo väzení povzbudzoval ostatných väzňov čítaním Svätého písma a modlitbami. Po niekoľkých mesiacoch ho prepustili.
V roku 859 sa Eulóg zastal mladého dievčaťa Leocricie, pochádzajúceho zo šľachtickej moslimskej rodiny, ktorá konvertovala na kresťanstvo. Rodičia ju zapudili a hrozilo jej prenasledovanie. Eulóg ju ukryl u svojich priateľov, no nakoniec ich všetkých objavili a odsúdili na smrť.
Tesne pred svojím mučeníctvom bol Eulóg zvolený za arcibiskupa Toleda, no k jeho konsekrácii už nedošlo. Popravili ho sťatím 11. marca 859, pričom podľa svedectva jeho priateľa a životopisca Paula Álbara sa nad jeho telom zjavila biela holubica ako symbol svätcovej nevinnosti a pokoja. Pochovali ho v Kostole svätého Zoila. O štyri dni neskôr bola popravená aj svätá Leocricia.
V decembri 883 Alfonz III. Veľký (886 – 910), kráľ Astúrie a cisár Hispánie, získal od emira Muhammada I. relikvie oboch svätých a dal ich uložiť v oviedskej Katedrále Najsvätejšieho Spasiteľa.
Svätý Eulóg z Córdoby zanechal po sebe diela, ktoré predstavujú významný historický prameň, keďže dokumentujú život kresťanov v moslimskom Španielsku a hrdinské svedectvá viery tých, ktorí si radšej vybrali smrť, než by zapreli vieru v Krista.
