Svätý Charalampés, ktorého si pripomína Gréckokatolícka cirkev 10. februára, bol biskupom v maloázijskej Magnézii. Verný svojmu menu, ktoré znamená „svietiaci radosťou“, sa stal svetlom viery pre mnohých.
Žil za vlády cisára Septimia Severa (193 – 211), v časoch krutého prenasledovania kresťanov v niektorých častiach Rímskej ríše. Keď sa správy o jeho biskupskej službe dostali k miestnym úradom – prokonzulovi Lucianovi a vojenskému veliteľovi Luciusovi –, svätca zatkli. Vo svojich stotrinástich rokoch bol uväznený a mučený pre svoju oddanosť Kristovi.
Keď Lukianos a Lucius ho postavili pred súd a žiadali od neho obetu pohanským bohom, Charalampés odpovedal pevným hlasom: „Držím sa zákonov Ježiša Krista, ktorý za nás obetoval vlastný život.“ Táto odpoveď rozhnevala sudcov, ktorí nariadili, aby Charalampa kruto mučili. Strhávali mu kožu železnými hákmi, no on sa napriek tomu modlil a ďakoval Bohu: „Ďakujem vám, že ste mi ohobľovali telo, lebo tým ste obnovili môjho ducha v Kristovi.“
Tento zázrak obrátil dvoch vojakov Porfyria a Baptosa, ktorí otvorene vyznali vieru v Krista. Rovnako tak učinili tri ženy, ktoré boli svedkyňami mučenia. Všetci piati za svoju novonadobudnutú vieru zaplatili najvyššiu cenu – boli sťatí. Napriek tomu sa týranie Charalampa nezastavilo. No keď jeden z vojakov pokračoval v trhaní jeho tela, náhle mu ochrnuli ruky. Rozzúrený Lucius sa pokúsil Charalampa ponížiť tým, že mu napľul do tváre, no okamžite mu zostala hlava v neprirodzenej polohe. V zúfalstve prosili o odpustenie a svätec sa za nich pomodlil. Obaja boli zázračne uzdravení a spolu s mnohými ďalšími prijali kresťanskú vieru.
O týchto udalostiach sa dozvedel samotný cisár a prikázal Charalampa priviesť do Antiochie. Cesta bola krutá – vláčili ho po zemi s povrazom priviazaným o bradu. Ani pred samotným cisárom však neodvolal svoju vieru. Podstúpil ďalšie mučenie – pálili ho ohňom a telo mu prepichovali železom. Napriek tomu zostal nedotknutý a vykonal nové zázraky – oslobodil posadnutého muža a vzkriesil mŕtveho mladíka. Tieto činy presvedčili cisárovu dcéru Galénu, ktorá sa obrátila ku Kristovi a svojou modlitbou zničila modly v pohanskom chráme.
Cisár však zostal neoblomný. Po poslednom zázraku, keď jeho rúhanie spôsobilo zemetrasenie a on sám bol neviditeľne spútaný, na chvíľu zaváhal. No napokon vydal príkaz Charalampa sťať. Keď si svätec kľakol pod meč, zjavil sa mu sám Kristus. Charalampés ho poprosil, aby miesto jeho posledného odpočinku bolo požehnané pokojom, úrodnosťou a spásou pre všetkých, ktorí tam budú prichádzať. Pán mu to sľúbil a prijal jeho dušu k sebe ešte predtým, než ho kat mohol sťať. Jeho telo s úctou pochovala cisárova dcéra Galéna.
Dnes sa relikvie svätého Charalampa nachádzajú v Kláštore svätého Štefana v Meteorách (Grécko), kde sa dodnes dejú zázraky. Nech je nám tento svätec príkladom viery, statočnosti a dôvery v Božiu moc. Prosme ho, aby nám pomáhal vytrvať vo viere aj uprostred skúšok a protivenstiev.
