Bernard de Fontaine sa narodil v roku 1090 na zámku Fontaine-lès-Dijon vo východnom Francúzsku ako tretie zo siedmich detí do bohatej šľachtickej rodiny. Od detstva prejavoval veľký duchovný potenciál a citlivosť, čo sa prejavilo v jeho hlbokom vzťahu k matke. Jej predčasná smrť v roku 1107 bola pre mladého Bernarda veľkou stratou, ale aj katalyzátorom duchovného dozrievania.
Vo veku 22 rokov sa vzdelaný Bernard rozhodol opustiť svet a vstúpiť do prísneho benediktínskeho kláštora v Citeaux. Bernardov príklad nasledovali aj jeho štyria bratia i dve desiatky známych, čo naznačuje jeho silnú osobnosť a schopnosť inšpirovať druhých.
Keď o tri roky nato vznikol kláštor v Clairvaux, Bernard sa stal jeho opátom. Pod jeho vedením sa tento kláštor stal vzorom mníšskeho života a centrom duchovného oživenia, ktoré priťahovalo tak veľa mladých mužov túžiacich po živote podľa evanjeliových ideálov, že v krátkom čase bolo potrebné založiť ďalšie kláštory. V roku 1119 prijali pravidlá, ktoré dodnes predstavujú základ cisterciánskeho rádu.
Bernardova činnosť však nespočívala iba v reformovaní života benediktínov dodržiavaním prísnej disciplíny. Erudovaný mních bol aj vášnivým obrancom pravovernosti a cirkevnej jednoty. V roku 1138 zohral kľúčovú rolu pri riešení pápežskej schizmy, ktorá trvala od roku 1130, keď svojou výrečnosťou a diplomatickými schopnosťami dosiahol uznanie Inocenta II. za legitímneho pápeža.
V roku 1146 sa Bernard stal kazateľom druhej križiackej výpravy a svojím ohromujúcim prejavom získal tisíce nasledovníkov. Hoci sa táto výprava skončila neúspechom, Bernardova povesť prekročila hranice Francúzska.
Bernard nebol len kazateľom, ale aj plodným spisovateľom. Jeho teologické spisy, kázne a listy venované Panne Márii sú dodnes uznávané ako základné diela mariánskej teológie. Kniha O láske k Bohu a kázne na Veľpieseň patria medzi najcennejšie diela kresťanskej mystiky.
Bernard odmietol niekoľko ponúk na biskupský úrad, túžiac zostať mníchom až do konca života. Zomrel 20. augusta 1153, po 38 rokoch pôsobenia ako opát v Clairvaux, keď medzitým založil 68 ďalších cisterciánskych kláštorov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1174 a v roku 1830 mu bol priznaný titul učiteľ Cirkvi.
Tento cisterciánsky mních, kazateľ a teológ z Burgundska zanechal nezmazateľnú stopu na duchovnom, náboženskom a kultúrnom vývoji svojej doby, keď jeho život a dielo sa dotkli nespočetného množstva ľudí a udalostí. Preto ho mnohí historici oprávnene nazývajú mužom 12. storočia.
Je patrónom včelárov, voskárov a barmanov, ale aj duchovným sprievodcom v čase skúšok a smrti.
