Čítať tento nadpis je pre úprimne veriaceho katolíka istotne nie menšie pohoršenie ako pre samotného autora, ktorý toto slovné spojenie vytvoril. Čo ma takýto nadpis robiť v katolíckom médiu?
Všetci dobre poznáme lákavé nadpisy, ktorých úlohou je strhnúť pozornosť čitateľa. Internet sa za posledné roky stal neohraničeným bojovým poľom, kde sa odohráva bitka o tvoju pozornosť. Úlohou nadpisu je donútiť tvoju ruku, aby prestala skrolovať ďalej a neváhala otvoriť článok. Ak sa ti to podarí, máš bod a s nárastom počtov sa dvíha aj tvoja hodnota. Autorovu online existenciu držia pri živote aj tvoje ruky. Tvoje kliky.
Zdalo by sa, že i v tomto prípade ide o to čo najoriginálnejšie zaútočiť na zvedavosť. Tentokrát je to však čistý historický fakt opisujúci najstaršie zobrazenie ukrižovaného Krista.
Všetci si dobre uvedomujeme, že jednou z výhod kresťanstva je aj atribút Kristovej krásy. Jednoducho povedané, krásnemu a sympatickému Bohu sa verí jednoduchšie. Vieme to i my a vedeli to i tí najväčší umelci všetkých čias, pre ktorých vôbec nebol problém zameniť dokonalé telesné rysy gréckeho Dia za tie Kristove. Vedel to i Fra Angelico, keď maľoval zmŕtvychvstanie, vedel to i da Vinci, keď sa štetcom dotýkal Kristovej tváre hľadiacej na Poslednú večeru, a vedel to aj Michelangelo v Sixtínskej kaplnke. A my vďaka ich maliarskemu umeniu túto Kristovu krásu môžeme kontemplovať. A bez hanby sa tak klaňať tomu Najkrajšiemu.
Staroveký Rím nebol iba miestom plným krásnej architektúry, filozofických debát či streetartu. Kto by povedal, že tradícia posprejovaných vlakov či betónových múrov siaha až do antického Ríma. Namiesto širokých nohavíc rímska tóga. Namiesto spreja dláto. A najstaršie zobrazenie Spasiteľa je na svete.
V roku 1857 archeológovia objavili toto graffiti vyryté v stene rímskeho domu na Palatíne. Zobrazuje ukrižovaného človeka s hlavou osla, vedľa ktorého stojí ďalšia postava muža s rukou zdvihnutou na znak uctievania. Pod kresbou je grécky nápis „Alexamenos sebetheó“, čo znamená „Alexamenos uctieva svojho Boha“. Uvedomujúc si silu krásy a vyznávajúc spolu s Dostojevským jeho slávny výrok „Krása spasí svet“, tento obraz označím za karikatúru. Je pravdepodobné, že miestny streetartista chcel zobrazením Krista s hlavou osla znížiť dôstojnosť ukrižovaného Spasiteľa a vysmievať sa z jeho uctievačov. Osol bol v starovekých kultúrach často považovaný za symbol hlúposti. Preto sa zdalo, že toto spojenie malo zosmiešniť nielen jeho, ale aj jeho nasledovníkov.
Ale bolo by príliš unáhlené uzatvoriť to takto jednoducho. Autor nášho prvého zobrazenia Ukrižovaného možno nechtiac zvýraznil to, čo sa da Vinicimu či Michelangelovi nepodarilo.
Jednou z najťažších disciplín každého zapáleného protikresťanského bojovníka je zosmiešnenie Krista. Veď bol tu jeden pokus s ukrižovaním, a ako dopadol?
Z predmetu tej najväčšej potupy vznikla ešte stále nevyčerpaná inšpirácia pre zástupy teológov. Z dvoch kusov dreva ten najrozšírenejší šperk na svete. A nekráčali by sme v tradícii kresťanského myslenia, ak by sme len tak jednoducho zahodili možnosť pochopiť silu tohto zobrazenia.
Verím, že každý človek v dnešnej dobe dobre pozná súčasnú subkultúru, ktorá dala zrod viacerým superhrdinom. Zorro, Batman, Superman – všetkých spája maska, ktorá mala zakryť ich ľudskú identitu a zároveň dať podobu ich najväčšej superschopnosti. Autor Alexamenovho graffiti dal Kristovi masku somára. Namiesto priliehavého oblečenia zvýrazňujúceho svaly Spidermana či Batmana Ježiš dostal hlavu osla. Namiesto pavúčích sietí a super zbraní nastúpila pokora.
A tak na rímskom Palatíne nachádzame 1 800 rokov staré vyjadrenie jadra kresťanstva. Vyjadrenie toho, čím Kristus vyzbrojuje každého kresťana, aby bol schopný zachrániť ľudstvo od fatálnej katastrofy, od najväčšieho monštra. Pýchy.
Pochopiteľne by sme radi čítali článok s názvom Kristus Kráľ. Radi by sme ako prvý obraz mali antického Krista sediaceho na cisárskom tróne a zahaleného v nádherných látkach. Ale Ježiš sa rozhodol inak. Namiesto trónu sa nechal pribiť na kríž a namiesto arabského plnokrvníka si osedlal somára. Lebo to, čo je pre Židov pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo, je pre povolaných Božou mocou a múdrosťou.
