Dnes v rímskokatolíckych kostoloch zaznieva v čítaní zo svätého Evanjelia podľa Lukáša aj veta:
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
Táto stať často inšpiruje kazateľov. Počul som už viaceré podarené kázne na túto tému. Občas mal kazateľ tendenciu byť trochu príliš mravokárny – nastavoval zrkadlo poslucháčom i sebe samému. Neraz sme z toho my „bežní veriaci“ vyšli horšie ako farizeji… A to je čo povedať, lebo farizeji neboli práve vzorom čnosti, aj keď veľmi chceli byť:
Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.“
Aby som sa nedopustil rovnakej chyby ako prísny kazateľ – pretože tieto verše zvádzajú človeka ukazovať prstom na druhých –, upriamim pozornosť radšej na úryvok z prvého čítania z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
Keď toto čítanie zaznieva na svätej omši, býva to často „povinná jazda“. Ťažko povedať, či niekedy niekomu rozochvelo srdce. A predsa ide o veľmi ľudský a nežný text, ktorý ukazuje svätého Pavla z inej strany.
Priznám sa, že som si od svätého Pavla istý čas držal odstup. Pred obrátením totiž schvaľoval kameňovanie svätého Štefana a vrahom strážil šaty, aby sa nezašpinili od krvi. A keďže ja sa tiež volám Štefan, radšej som sa s Pavlom veľmi nestotožňoval…
V tomto úryvku sa však svätý Pavol javí ako veľmi empatická, jemná a vďačná osoba. Nie je to už len ten veľký teológ a organizátor prvotnej Cirkvi, ktorý precestoval pol vtedajšieho sveta. Vidíme ho ako človeka, ktorý pestoval vzťahy – milujúceho učiteľa, ktorý nezabúda na svojich priateľov.
Pozdravuje manželov Prisku a Akvilu, ktorí mu zachránili život. Spomína Máriu, Andronika, Juniáša, Urbana, Stachysa a ďalších. O týchto ľuďoch nevieme takmer nič – boli to obyčajní veriaci, ktorí sa podieľali na šírení viery. Možno Pavla niekoľkokrát pohostili, debatovali s ním spolu do noci a pri odchode mu nabalili niečo na cestu. Ktovie.
Táto pasáž nám pripomína, že viera sa žije v spoločenstve, nie v osamelosti. A že vďačnosť je dôležitou súčasťou každého vzťahu. Svätý Pavol si váži obyčajných ľudí, čím potvrdzuje, že v Cirkvi sú dôležití všetci – ty, ja, starí rodičia, deti, všetci ľudia dobrej vôle.
A keď sa všetko dobré, čo robíme, spojí, stáva sa z toho krásna oslava Boha.
