Rímskokatolícka cirkev si 25. mája pripomína karmelitánsku mystičku svätú Máriu Magdalénu de’ Pazzi.
Narodila sa 2. apríla 1566 vo Florencii vo významnej šľachtickej rodine. Mladá Katarína Lucrezia – tak znelo jej rodné meno – od detstva inklinovala k hlbokej spiritualite. Vo veku deviatich rokov začala s prvými cvičeniami meditácie a umŕtvovania tela, nosila železný pás a tŕňovú korunu, aby sa viac zjednotila s Kristovým utrpením.
Ako desaťročná prijala prvé sväté prijímanie a zároveň zložila sľub panenstva. Jej mystické zážitky sa začali skoro: prvú extázu zažila už ako dvanásťročná v prítomnosti matky. Neskôr vstúpila do karmelitánskeho Kláštora Santa Maria degli Angeli vo Florencii, pretože tam mohla denne pristupovať k Eucharistii, čo bolo v tom čase veľmi výnimočné.
Keď mala 17 rokov, vážne ochorela, zložila rehoľné sľuby a prijala meno Mária Magdaléna. Po tejto skúške nasledovalo jej známych 40 mystických dní, obdobie, keď denne po svätom prijímaní upadala do dlhých extáz, počas ktorých hovorila o tajomstvách Božej lásky a o potrebe pokánia. Jej zážitky a vízie si zapisovali jej spolusestry, a vzniklo tak päť rozsiahlych zväzkov s názvami Rozhovory, Skúška, Listy o obnove Cirkvi či Napomenutia.
Mária Magdaléna bola známa nielen svojimi mystickými skúsenosťami, ale aj mimoriadnou láskou k Eucharistii. Sama hovorila, že ten, kto pamätá na Kristovo utrpenie a svoje bolesti obetuje Bohu, nachádza v nich sladkosť a pokoj. Jej rehoľný život bol zameraný na praktickú lásku: pomáhala spolusestrám v kláštore, vyučovala novicky a bola vždy pripravená povzbudiť tých, ktorí zápasili so svojimi slabosťami.
Jej charizma spočívala aj v schopnosti rozpoznať duchovné potreby druhých. Hovorilo sa o nej, že vedela čítať myšlienky a predpovedať budúcnosť. Predpovedala napríklad, že kardinál Alessandro de’ Medici sa stane pápežom Levom XI.
Posledné roky života strávila v telesnom utrpení a chorobe. Trpela silnými bolesťami, stratou zubov a ranami na tele, no všetko prijímala s pokorou a v duchu obety. Zomrela 25. mája 1607 vo veku 41 rokov.
Po smrti zostalo jej telo neporušené a bolo uctievané ako relikvia v kláštore v Careggi. Už počas jej života a najmä po smrti boli hlásené mnohé zázraky a uzdravenia pripisované jej príhovoru.
Blahorečil ju pápež Urban VIII. v roku 1626 a za svätú ju vyhlásil pápež Klement X. v roku 1669.
Svätá Mária Magdaléna de’ Pazzi je patrónkou chorých, zápasiacich s pokušeniami a mystikov.
