Katolícka cirkev oplýva nedoceneným bohatstvom – armádou svätých. Ich zoznam je nekonečný a stále sa rozširuje. Ako keby svätosť nepatrila len bledým postavám stredoveku, ale pokojne sa mohla objaviť aj v rifliach a so stopou tabaku v dychu.
Napriek tomu, že sú nám tak blízko, mne osobne sú svätci akosi vzdialení. Každý deň má iný sviatok, každý deň prináša nový príbeh. Dramatické mučeníctva, skrytý kláštorný život, panenstvo ochránené ako vzácny poklad či menší zázrak na spestrenie. A každý z nás má jedného svojho osobného svätca – patróna, duchovného bodyguarda. Nenosí tmavé okuliare, ale ruženec, a na spojenie so svojím „nadriadeným“ nepotrebuje vysielačku.
Čo vlastne taký patrón robí?
Predstava patróna sa začína pri Ježišovi Kristovi. On je režisér jednoty. Cirkev nie je miestny klub, ale spoločenstvo, ktoré siaha až do neba. Ak sme s Kristom tu, budeme s ním aj tam. A svätí sú s Kristom rovnako ako my. Všetci spolu tvoríme jedno veľké spoločenstvo.
V tom spoločenstve sa ľudia modlia za seba navzájom. A ak to zvládame my, rozptýlení hlukom a telefónom, o čo viac to zvládnu svätí v nebi, kde im nič nepípa. Ak Duch Svätý môže prehovárať k nám, prečo by neprehováral ešte jasnejšie k tým, ktorí sú už s ním?
Slovo „patrón“ pochádza z latinčiny a pôvodne znamená „otec“; ale môže znamenať aj „ochranca“ či „zástanca“. Patrón je jednoducho ten, kto sa za teba postaví. A najväčšia pomoc, ktorú môže dať, je modlitba. Podporuje vo viere a v živote s Bohom.
Svätý Ján Zlatoústy k tomu hovorí: „Vyhľadávajte orodovanie svätých, lebo majú pred Bohom nevídanú smelosť.“ Smelosť, ktorá vychádza z dlhého priateľstva s Bohom, podobne ako má priateľ iný prístup než cudzinec.
Niektorí svätí sa časom stali patrónmi komunít. Chrámy bývajú zasvätené udalostiam alebo svätým. Ak natrafíš na chrám svätého Andreja, tak práve on je patrónom tej komunity, jej duchovným členom.
Aj mestá a krajiny majú svojich patrónov. Atény majú svätého Dionýzia, Anglicko svätého Juraja, Škótsko svätého Andreja, Írsko svätého Patrika. Dokonca aj britská vlajka je zložená z ich krížov. Ani profesie nie sú pozadu – v pravoslávnych kuchyniach visí často ikona svätého Eufrosyna, kuchára. Ak sa ti pripáli polievka, je dobré mať niekoho, kto sa vie prihovoriť aj za také „maličkosti“.
Na Západe to majú ešte precíznejšie: defilujú tu patrón lekárov, patrón stratených vecí, patrón poľovníkov či včelárov. Na každú oblasť života sa nájde niekto. Východné cirkvi to tak striktne nerozdeľujú. Tam sa vzťah ku svätcovi vyvíja prirodzene, ako priateľstvo.
Ale k pointe: Vzťah so svätými nie je cieľ. Ťažiskom je vzťah s Kristom. On nás spája a cez neho spoznávame aj jeho priateľov. Cirkev je Kristovo telo a svätí sú jeho súčasťou.
Každý človek má patróna od krstu. Preto hovoríme o „krstnom mene“. Mená majú váhu: Abram sa stal Abrahámom, Šimon Petrom, Šavol Pavlom. Ak človek pri krste nedostal meno svätca, dostane iné – také, ktoré v liturgii znie pri sviatostiach.
V ranej Cirkvi sa deti často pomenúvali po svätcoch, ktorých si rodiny vážili. Svätý Ján Zlatoústy radil, aby mená svätých vstúpili do našich domov cez deti, lebo tak si uvedomíme, že svätí sú naši praví predkovia.
Dobrá správa je, že ak máš vzťah so svojím patrónom, nikdy nie si sám. Jeden český kňaz, ovenčený množstvom akademických titulov, sa vtipne vyjadril na svoju obhajobu, prečo neslúži sväté omše: „Mám plný kostol prázdnych lavíc.“ A hoci to povedal ironicky, Simeon Nový Teológ tvrdí opak: „Celá Cirkev – tá na nebi i na zemi sa zjednocuje okolo Oltára. Anjeli slúžia s nami, svätí sa modlia s nami, všetci tvoria jedno Telo v Kristovi.“
A tak ako sú na liturgii prítomní svätý Ignác Loyolský, svätý Tomáš Akvinský či svätá Terézia z Lisieux, tak práve vedľa teba stojí aj tvoj patrón.
A keď sa hocikedy modlíš, opäť nie si sám. Tak ako v chráme sa nemodlíme len s ľuďmi, ktorí tam zacláňajú vo výhľade, ale aj s davom svätých, tak aj mimo chrám zostávam v modlitbe sprevádzaný – lebo ma stráži môj bodyguard, pripravený brániť. Nie je to advokát ovládajúci všetky zákony, ale priateľ, ktorý má kontakty na tých najvyšších miestach. A ty keď máš pocit, že tvoje modlitby sa odrážajú ako hrach od steny, vedz, že každú tvoju modlitbu kopírujú pery tvojho patróna. A isto vieš, čo sa deje, keď sa dvaja zídu v Jeho mene…
