Svätý Otec Lev XIV. vo svojej katechéze v stredu 11. júna upriamil pozornosť na Ježišove uzdravenia. Východiskom mu bol príbeh o uzdravení slepca Bartimeja v Jerichu.
Hneď v úvode pápež poslucháčov vyzval, aby pred Kristovo Srdce položili tie najboľavejšie a najslabšie miesta svojho života, tie oblasti, kde sa cítia uviaznutí a zablokovaní.
Už samotné meno Bartimej podľa Svätého Otca signalizuje dôležité posolstvo. Buď znamená syn Timeja,a vtedy ho meno opisuje cez vzťah, ktorý však tomuto slepcovi v jeho opustenosti chýba. Na druhej strane však meno Bartimej môže znamenať aj syn cti alebo obdivu, čo je pravým opakom jeho aktuálneho stavu. „A keďže meno má v židovskej kultúre veľký význam, znamená to, že Bartimej nedokáže žiť to, k čomu je povolaný,“ vyvodil z toho Svätý Otec.
V ďalšom kroku Lev XIV. poukázal na skutočnosť, že Bartimej v príbehu sedí. Potrebuje niekoho, kto ho postaví na nohy a pomôže mu opäť sa vydať na cestu.
„Čo robiť, keď sa ocitneme v situácii, ktorá sa javí ako bez východiska? Bartimej nás učí spoľahnúť sa na vnútorné zdroje, ktoré v sebe nosíme. Je žobrák – vie prosiť, dokonca vie kričať! Keď niečo naozaj chceš, urob všetko preto, aby si to dosiahol – aj keď ťa druhí napomínajú, ponižujú a hovoria, aby si to vzdal. Ak to naozaj chceš, neprestávaj kričať!“ povzbudil Svätý Otec.
Pripomenul, že Bartimejov výkrik, zaznamenaný v Markovom evanjeliu – „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“– sa stal známou modlitbou v tradícii východnej cirkvi a môžeme ju používať aj my: „Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnikom.“
Pápež si všíma, že Bartimej, hoci je slepý, predsa vidí lepšie než ostatní, pretože spoznáva, kto je Ježiš. A jeho výkrik Ježiša zastaví, „lebo niet výkriku, ktorý by Boh nepočul, aj keď si neuvedomujeme, že sa obraciame naňho (porov. Ex 2,23)“.
Lev XIV. poukázal aj na detail, že Ježiš nejde k slepcovi, ale naopak – volá ho k sebe. Ježiš tým podľa Svätého Otca znovu aktivuje Bartimejov život, dáva ho do pohybu.
Nato však Bartimej musí urobiť dôležitú vec: odhodiť svoj plášť, ktorý bol jeho istotou, príbytkom a ochranou. Pápež pripomenul, že dokonca aj Zákon chránil žobrákov plášť a prikazoval vrátiť ho do večera, ak bol daný do zálohu (porov. Ex 22,25).
Z tohto gesta Lev XIV. vyvodil, že „práve to, čo nás blokuje, sú naše domnelé istoty, ochranné vrstvy, ktoré sme si navliekli – a ktoré nám bránia kráčať. Aby mohol ísť k Ježišovi a nechať sa uzdraviť, Bartimej sa mu musí vystaviť v celej svojej zraniteľnosti. Toto je základný krok na každej ceste uzdravenia.“
Svätý Otec tiež poukázal na zvláštnu otázku, ktorú Ježiš slepcovi kladie: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Táto otázka je veľmi dôležitá, pretože „v skutočnosti nie je samozrejmé, že chceme byť uzdravení. Niekedy radšej zostávame stáť, aby sme nemuseli prevziať zodpovednosť.“
Pápež si ďalej všíma aj hĺbku Bartimejovej odpovede, v ktorej evanjelista používa grécke sloveso anablepein, čo môže znamenať „znovu vidieť“, ale aj „pozdvihnúť pohľad“. „Bartimej nechce len znovu vidieť – chce získať späť svoju dôstojnosť! Aby sme mohli hľadieť nahor, musíme zdvihnúť hlavu. Neraz sú ľudia zablokovaní, lebo ich život ponížil, a túžia znovu objaviť svoju hodnotu,“ povedal Svätý Otec.
V závere katechézy si pápež všimol, že Ježiš uzdraveného slepca nepozval, aby ho nasledoval, no on to aj napriek tomu urobil. Lev XIV. z toho vyvodil zaujímavý záver: „Ježiš nás uzdravuje, aby sme sa stali slobodnými.“
Spracoval: Rastislav Čižik
