V kalendári Rímskokatolíckej i Gréckokatolíckej cirkvi figuruje 5. februára svätá mučenica Agáta. Narodila sa okolo roku 231 v sicílskej Katánii do vplyvnej aristokratickej rodiny. Ako 15-ročné dievča sa rozhodla zasvätiť svoj život Kristovi v stave panenstva, čo v ranokresťanskej tradícii znamenalo úplné odovzdanie sa Bohu v modlitbe a službe.
Jej telesná krása však vzbudila záujem mnohých mužov, ktorí sa usilovali o jej ruku. Jedným z nich bol Quintianus, rímsky miestodržiteľ na Sicílii. Keďže Agáta odmietla jeho opakované návrhy na sobáš, rozhodol sa použiť silu. Počas prenasledovania kresťanov cisárom Déciom (249 – 251) ju dal zatknúť a predvolať pred súd, kde on sám bol sudcom. Predpokladal, že pod hrozbou fyzického týrania a smrti odvolá svoj sľub Bohu a podvolí sa jeho zámerom. Agáta však vyznala svoju oddanosť Bohu slovami: „Ježišu Kriste, Pane všetkého, ty poznáš moje srdce, poznáš moje túžby. Sprav ma hodnou premôcť diabla.“
Keď Quintianus zistil, že ju nemožno zlomiť hrozbami, nariadil jej internáciu v nevestinci, kde mala byť vystavená morálnemu poníženiu. Avšak ani mesiac psychického a fyzického nátlaku ju neprinútil zaprieť vieru ani porušiť sľub čistoty. Keď sa zhrdený nápadník dozvedel o jej vytrvalosti, predvolal ju opäť pred súd, kde ona prehlásila, že jej skutočnou slobodou je služba Kristovi.
Rozzúrený sudca nariadil jej brutálne mučenie. Agátu napínali na škripec, trhali železnými hákmi, pálili fakľami a bičovali. Keď prežívala tieto muky s nadprirodzeným pokojom, prikázal jej odrezať prsia – čin neľudského barbarstva, ktorý sama komentovala slovami: „Ukrutný tyran, nehanbíš sa mučiť na žene to, čo ťa samého živilo?“ Následne ju uvrhli späť do väzenia, kde jej bola odopretá akákoľvek lekárska starostlivosť a potrava. V noci sa jej však podľa podania zjavil apoštol Peter, ktorý jej rany uzdravil svojimi modlitbami.
Keď Quintianus zistil, že Agátino telo bolo zázračne uzdravené, prikázal, aby ju mučili ďalej, a tak bola nútená ležať na rozžeravených uhlíkoch zmiešaných s ostrými črepmi. Po návrate do väzenia, vyčerpaná a na pokraji smrti, predniesla poslednú modlitbu: „Pane, môj Stvoriteľ, od kolísky si ma ochraňoval. Osloboď ma teraz od lásky k svetu a prijmi moju dušu.“
Agáta zomrela mučeníckou smrťou 5. februára 251.
Úcta k svätej Agáte je doložená už v 6. storočí. Jej meno je trvalo zapísané v Rímskom kánone pre podstúpené martýrium ako účinné svedectvo o spojení vlastného utrpenia s Kristovým vykupiteľským dielom a ako výzva k vernosti Bohu, aj keď to znamená muky alebo smrť.
Stala sa patrónkou Sicílie, Katánie, Palerma, dojčiacich matiek, pacientov s rakovinou prsníka a zvonolejárov. O jej príhovor prosia aj obete sexuálneho násilia a tí, ktorí čelia nespravodlivému prenasledovaniu.
V ikonografii je zobrazovaná s palmou mučeníctva, kliešťami, ktorými jej boli odtrhnuté prsia, alebo s podnosom, na ktorom sú jej amputované prsia položené.
Jedným z najvýznamnejších zázrakov pripisovaných príhovoru svätej Agáty je zastavenie erupcie sopky Etna krátko po jej smrti. Keď sa láva približovala ku Katánii, veriaci vyšli s jej závojom oproti ohnivému prúdu a ten sa zázračne zastavil. Od tej doby je uctievaná aj ako ochrankyňa pred požiarom a sopečnými erupciami.
V Katánii sa na jej sviatok každoročne koná veľkolepá procesia, na ktorej sa zúčastňujú tisíce pútnikov.
Svätá mučenica Agáta, oroduj za nás!
