V Neapole sa to neudialo už celé storočia. Krv svätého Januára, patróna mesta, sa skvapalnila v auguste – prvýkrát od roku 1389.
Výnimočná udalosť sa udiala v rámci otvorenia 75. Národného liturgického týždňa. Relikviár priniesol opát Vincenzo De Gregorio, a keď ho vybral, krv už bola úplne tekutá. „V momente, keď sme ho vystavili, krv bola skvapalnená,“ povedal.
Relikvia svätého Januára patrí k najvzácnejším pokladom Neapola. Tvoria ju dve malé ampulky s krvou biskupa umučeného začiatkom 4. storočia počas prenasledovania za cisára Diokleciána. Jeho krv sa tradične skvapalňuje trikrát do roka – 19. septembra na sviatok svätca, začiatkom mája pri prenesení jeho relikvií a 16. decembra pri spomienke na zázrak, keď zachránil mesto pred výbuchom Vezuvu.
Neapolčania v daných dátumoch čakajú, či sa zázrak zopakuje. Keď sa krv zmení na tekutinu, vnímajú to ako znamenie Božieho požehnania. Tento rok sa tak stalo mimo zvyčajných termínov – pri otvorení liturgického týždňa, ktorý prvýkrát hostilo samotné mesto.
Liturgický týždeň organizuje Talianska biskupská konferencia. Zhromažďuje kňazov, teológov, rehoľníkov aj laikov, ktorí spoločne hľadajú cesty, ako priblížiť liturgiu veriacim. Podujatie otvoril vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Keď mu predložili relikviár, úctivo ho pobozkal. Potom ho arcibiskup Domenico Battaglia ukázal zhromaždeným. Reakciou bol dlhotrvajúci potlesk.
Pápež Lev XIV. poslal účastníkom osobitný pozdrav cez arcibiskupa Claudia Maniaga, predsedu Centra liturgickej akcie. Poďakoval všetkým, ktorí sa v Taliansku venujú liturgickej službe a povzbudil k tomu, aby liturgia ešte viac zdôrazňovala evanjelizačný rozmer. „Cirkevné spoločenstvá majú byť miestom stretnutia s Kristom, kde sa oslavuje viera a žije bratské spoločenstvo,“ napísal.
Tohtoročná témou Národného týždňa bola nádej. Kardinál Parolin pripomenul, že nádej dnes potrebujú nielen Neapolčania, ale celý svet. „Chýba nám mnoho dôvodov dúfať – zvlášť pre ťažkosti pri hľadaní ciest k mieru. No nesmieme podľahnúť rezignácii,“ zdôraznil. Zázrak krvi označil za pripomienku, že aj naďalej potrebujeme orodovanie svätých.
Arcibiskup Battaglia doplnil, že liturgia učí spomaliť a nenechať sa pohltiť beznádejou. Poukázal na veriacich, ktorí sa modlia medzi ruinami Gazy alebo spievajú za zvuku sirén na Ukrajine. Aj oni podľa arcibiskupových slov ukazujú, že nádej je možná aj uprostred utrpenia.
Po šiestich storočiach sa tak krv svätého Januára prihlásila o slovo práve v čase, keď sa Cirkev v Taliansku zamýšľala nad liturgiou a budúcnosťou nádeje.
Pri takýchto správach by sme však nemali zabúdať na oveľa väčší zázrak, ktorý sa deje každý deň aj v našich kostoloch. Obyčajné víno sa mení na krv Božieho Syna. Nemusíme ani otvárať Národný liturgický týždeň, treba len tomuto zázraku otvoriť svoje srdce.
