Voľba pápeža je jedným z najtajomnejších a zároveň najsledovanejších okamihov v živote Katolíckej cirkvi. Odohráva sa za zatvorenými dverami Sixtínskej kaplnky, bez kamier, bez mobilov, bez novinárov. Práve toto ticho a odlúčenosť dodávajú konkláve punc výnimočnosti. V ére online prenosov a volaní po transparentnosti sa čoraz viac ozýva otázka: Nie je čas na väčšiu transparentnosť aj tu?
Kardinál z Balkánu prelomil mlčanie
Srbský kardinál Ladislav Nemet, arcibiskup Belehradu a účastník posledného konkláve, sa nedávno v rozhovore pre maďarský portál Szemlélek vyjadril prekvapivo otvorene: „Všetci špekulujú, citujú akési ‚zdroje‘, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Bolo by lepšie, keby sme mohli slobodnejšie hovoriť o tom, ako voľba naozaj prebiehala.“ Pripustil síce, že prísne pravidlá majú chrániť dôstojnosť procesu a zabrániť špekuláciám o „neúspešných“ kandidátoch, no sám by bol za to, aby sa mlčanie po konkláve zrušilo.
Podľa Nemeta práve nedostatok overených informácií vytvára priestor pre rôzne fámy – ako sa to stalo aj po nedávnej voľbe pápeža Leva XIV., ktorého kardináli zvolili už v štvrtom kole hlasovania. Dôvod rýchlej zhody? „Hľadali sme niekoho s misionárskym duchom, pastoračnou skúsenosťou a medzinárodným rozhľadom. Nie karieristu z kúrie,“ povedal. Lev XIV. podľa neho spĺňal všetky tieto podmienky – hoci pochádza z USA, desaťročia pôsobil v Južnej Amerike a výborne sa orientuje aj v európskom prostredí.
Tajomstvo, ktoré má svoje dôvody
Proti návrhu kardinála Nemeta sa však ozval nemecký historik René Schlott, odborník na dejiny pápežstva a mediálny obraz Vatikánu. „Zrušenie utajenia by ubralo z čara tejto voľby,“ vyhlásil pre Katolícku tlačovú agentúru. Konkláve podľa neho nie je len hlasovanie – je to liturgia, duchovný úkon. Odlúčenie kardinálov a ich tichý pobyt v Sixtínskej kaplnke má symbolický význam: ide o vážny, posvätný moment v dejinách Cirkvi.
Schlott pripomína, že konkláve v dnešnej podobe funguje spoľahlivo už od 15. storočia – teda viac než 500 rokov – a umožnilo Cirkvi vyhnúť sa rozkolom a antipápežom. „Je to tradícia, ktorá funguje – aj vďaka tomu, že si zachováva tajomstvo.“
Transparentnosť a riziko chaosu
Zároveň však Schlott uznáva, že Nemetov návrh nie je nelogický. V čase, keď médiá a sociálne siete vedia predbehnúť aj oficiálne vyhlásenia (ako to bolo pri voľbe Benedikta XVI., keď výsledok poznal nemecký novinár ešte pred jeho vyhlásením), je takmer nemožné zaručiť úplné utajenie. „Ak aj tak informácie unikajú, nebolo by lepšie ich zverejniť rovno oficiálne?“ kladie si otázku historik.
Väčšia otvorenosť by mohla zamedziť špekuláciám a nejasnostiam, ktoré neskôr ťažia tak Cirkev, ako aj nového pápeža. Navyše s rastúcim počtom kardinálov narastá aj riziko indiskrétnosti. Aj keď sa každý účastník zaviaže mlčaním, tlak médií i samotná ľudská prirodzenosť robia svoje.
Cesta medzi tichom a verejnosťou
Kardinál Ladislav Nemet vie, o čom hovorí – ako bývalý misionár Spoločnosti Božieho Slova pôsobil na viacerých kontinentoch a Cirkev pozná nielen z perspektívy biskupa v Zrenjanine či Belehrade, ale aj ako zástupca Svätej stolice pri OSN vo Viedni. Dnes je predsedom Biskupskej konferencie svätých Cyrila a Metoda, ktorá spája viaceré krajiny Balkánu. Vie, že Cirkev musí chrániť svoje duchovné poklady, ale zároveň chápe, že dôvera sa buduje aj cez otvorenosť.
Možno teda nejde o voľbu medzi „úplným tajomstvom“ a „plnou transparentnosťou“, ale o múdre vyváženie: zachovať duchovnú hĺbku a dôstojnosť konkláve – a pritom vyvrátiť škodlivé mýty. Lebo ako ukazujú slová kardinála aj slová historika, jedno je isté: Cirkev dnes stojí pod verejným drobnohľadom ako nikdy predtým.
Spracoval: Rastislav Čižik
