V posledných rokoch je vo Švédsku možno pozorovať zaujímavý duchovný pohyb. Čoraz viac mladých ľudí, pôvodom z tradičnej Švédskej luteránskej cirkvi, nachádza svoju duchovnú cestu v pravoslávnom kresťanstve. Tento trend síce nie je masový, ale je výrazný a svedčí o hlbšom hľadaní duchovných koreňov a pravdy v súčasnej sekularizovanej spoločnosti.
Švédska luteránska cirkev, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami dominantnou náboženskou inštitúciou v krajine, hoci patrí medzi najliberálnejšie na svete, zažíva dlhodobý úpadok. K roku 2024 sa počet jej členov znížil na 51,4 % populácie, čo je historicky najnižšia hodnota. Najmä mladí ľudia odchádzajú, často bez toho, aby si našli náhradné duchovné zázemie.
Zároveň však rastie záujem o pravoslávnu vieru. Najprv tento rast podporili imigranti z pravoslávnych krajín ako Ukrajina, Sýria, Grécko či Srbsko. Dnes už možno vidieť aj konverzie medzi domácim švédskym obyvateľstvom. Napríklad v Göteborgu boli len nedávno pokrstení viacerí mladí dospelí vo veku 29 – 33 rokov. Podobne aj v severnom meste Boliden boli počas jedného dňa pokrstené celé skupiny mladých.
Tieto príbehy nehovoria len o zvyku, ale o vedomom rozhodnutí, o duchovnom hľadaní, ktoré nachádza odpovede práve v liturgickej hĺbke, kontinuitnom učení a spoločenstve, ktoré pravoslávna cirkev ponúka.
Napriek rastúcemu záujmu čelí pravoslávie vo Švédsku aj výzvam. Mnohé farnosti sú jazykovo uzavreté a slúžia bohoslužby v pôvodných jazykoch: v gréčtine, ruštine, ukrajinčine či arabčine. Tento fakt sťažuje prístup Švédom, ktorí by chceli vieru nielen obdivovať, ale ju aj prakticky žiť.
No aj tu sa objavujú pozitívne zmeny, rastúce úsilie o sprístupnenie liturgie vo švédčine či vytváranie otvorených misií pre záujemcov mimo tradičných etnických komunít.
Tento duchovný pohyb nám pripomína, že aj v krajinách s dlhoročnou sekularizáciou môže rásť túžba po živej, hlbokej viere. A práve pravoslávie so svojou neskrátenou tradíciou, sviatostným životom a dôrazom na osobnú premenu, mystiku, pôsty a sebazaprenie môže byť odpoveďou pre mnohých mladých ľudí dneška.
Zaujímavým príkladom obnovy duchovného života na Západe je aj pôsobenie svätého starca Efréma Arizonského (†2019) v Spojených štátoch amerických. Tento pravoslávny mních, pôvodom z Grécka a duchovný syn svätého Jozefa Hesychastu z Atosu, prišiel do USA v deväťdesiatych rokoch, kde založil viac ako 20 pravoslávnych kláštorov po celých Spojených štátoch a Kanade.
Jeho najznámejším kláštorom je Kláštor svätého Antona Veľkého v Arizone, ktorý sa stal duchovným centrom pre tisíce pútnikov ročne. Kláštory, ktoré založil, zachovávajú plnosť pravoslávnej tradície, starobylý typikon, celonočné bdenia i nepretržitú modlitbu. Napriek tomu, že pôvodne slúžili najmä pre grécku diaspóru, dnes priťahujú tisíce konvertitov zo všetkých kútov Ameriky, často bývalých protestantov či sekulárnych ľudí.
Táto pravoslávna misia ukazuje, že aj na pôde silne sekularizovanej a nábožensky rozdelenej spoločnosti je možné budovať duchovné pevnosti — miesta modlitby, pokánia a milosti, ktoré menia životy.
Či už vo Švédsku, Amerike alebo inde, rast záujmu o východné kresťanstvo ukazuje, že hoci moderný človek často odchádza z tradičných foriem kresťanstva, neprestáva hľadať pravdu, zmysel a autenticitu.
