V náročnejších situáciách si pomáhame zväčša overenými spôsobmi. Niekedy pomôže pozrieť sa bližšie na koreň problému, odstrániť masku vlastných predsudkov či negatívnych myšlienok.
Zoči-voči útoku každodenných starostí mi najčastejšie príde na um výrok známeho anglikánskeho teológa minulého storočia Williama Ingeho: „Starosti sú úroky, ktoré platíme z problémov ešte predtým, než vôbec nastanú.“ Zahanbiť sa v tomto smere nedal ani Mark Twain, ktorému sa pripisuje výrok: „Mal som v živote mnoho starostí – väčšina z nich sa však nikdy nestala.“
Tieto výroky možno zahrejú intelekt, čo však skutočne zaberie, je Božie slovo. Popredné miesta v rebríčku účinnosti zaujíma skúsenosť apoštola Pavla, ktorú opísal v Liste Rimanom doslova ako istotu: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“
A len o pár riadkov ďalej položí známu otázku: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“, aby hneď s rovnakou istotou dal aj odpoveď: „Nič!“
Aký účinný liek ponúka Písmo proti starostiam? Citát naspamäť je možno receptom, ale skutočnou „medicínou“ je skúsenosť. Skúsenosť s láskou milujúceho Boha. Je to skúsenosť s vetou Pána Ježiša, ktorý na jednom mieste otcovi zdrvenému chorobou svojho syna povie: „Všetko je možné tomu, kto verí.“ (Mk 9,23) Túto vetu nemusíme čítať len ako pozvanie do „samoobsluhy viery“, kde nám Boh splní všetko, po čom len zatúžime. Môžeme je čítať aj tak, že tomu, kto verí Bohu, sa môže prihodiť čokoľvek, a nezničí ho to.
Spomínam si na stretnutie s jednou rodinou, ktorá sa u nás zastavila počas svojej dlhej cesty do zahraničia. Keď sme sa lúčili, spýtal som sa najmladšieho člena posádky auta: „A vieš, kam cestujete?“ Dostal som odpoveď plnú detskej dôvery: „Ja neviem, ale otec vie.“
Prečo by som si mal robiť starosti, keď aj dnes pustím za volant nebeského Otca? Neplaťme zbytočné úroky z problémov predtým, než sa reálne stanú. Ale nemusíme ani platiť úroky z tých problémov, ktoré sa udejú. Prečo? Lebo Otec!
