V rímskokatolíckych kostoloch na celom svete sa dnes číta aj stať zo Skutkov apoštolov. Stojí v nej:
Do Efezu prišiel istý Žid menom Apollo, rodom Alexandrijčan, muž výrečný a zbehlý v Písmach. Bol poučený o Pánovej ceste a so zápalom ducha hovoril a správne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. Začal teda smelo vystupovať v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, vzali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Božiu cestu.
Ďalej sa píše, ako verejne dokazoval z Písma, že Ježiš je Mesiáš.
Nepíše sa tu, akým spôsobom sa dostal k Ježišovmu učeniu. Vedel len o Jánovom krste, ďalej sa nedostal. Bol to Ježišov učeník samouk. Duchovný pustovník. Bol zakotvený v Zákone, no Zákon oživil a zaktualizoval Ježišovým učením. Pochopil to v plnom rozsahu.
Prednedávnom som si prezeral kresťanské komunity v Afrike aj s ich históriou. Kresťanstvo v Afrike rastie. Prím hrajú katolíci, no aj protestantské a letničné cirkvi tu vyvíjajú dôležité a úspešné aktivity.
V tomto kontexte mi však udrela do očí pravoslávna cirkev Ugandy. V severnej Afrike nájdeme starobylé cirkevné spoločenstvá v Egypte či v Etiópii. No Uganda je výnimočná.
Pravoslávie tu objavili a prijali len nedávno a hrdia sa tým, že ho spoznali vďaka vanutiu Svätého Ducha. Vedeli o kresťanstve, o katolíkoch, luteránoch, anglikánoch a baptistoch. No tieto cesty im nie úplne sedeli k naturelu. Vedeli, že kresťania pracujú s absolútnom, s Pravdou, no tušili, že musia hľadať ešte inú cestu.
Tak objavili grécke pravoslávie a vznikli komunity pravoslávnych veriacich v Ugande.
Alebo iný príbeh. Jeden známy mi vravel, že pochádzal z neveriacej rodiny. Zo zvedavosti išiel do kostola, a keď išli ľudia na prijímanie, dostal silný vnútorný impulz, že má ísť aj on. Hoci neveriaci, pristúpil k Eucharistii a začala sa jeho dlhá cesta k obráteniu. Dnes je kňazom… To sú veci, čo?
Podľa cirkevných pravidiel urobil neprístojnosť, prekročil všetky zákazy. Lenže toto bolo nad predpismi. Tu do jeho cesty vkročil Boh.
Iný kňaz, ktorý pochádzal z komunistickej rodiny a nevedel o Ježišovi nič, mi prezradil, že keď raz prechádzal okolo kostola, strhla sa počas slnečného dňa búrka a on sa schoval dnu. Stretol tam kňaza, dal sa s ním do reči a to bol začiatok jeho premeny a začiatok cesty ku kňazstvu.
Je zaujímavé sledovať tieto životné cesty, keď je človek všímavý a ochotný počúvať Boží hlas a v pravde slúžiť Bohu i ľuďom. Je zaujímavé, ako Boh premení všedný život na život plný skutočných zázrakov.
Občas však musíte porušiť pravidlá, inokedy sa musí strhnúť búrka uprostred slnečného dňa.