27. marca si Rímskokatolícka cirkev pripomína svätého Ruperta, biskupa a misionára, ktorý zohral dôležitú úlohu pri šírení kresťanstva v Bavorsku a na území, ktoré sa od 12. storočia nazýva Rakúskom. Jeho meno v starej hornonemčine znamená nádherne žiariaci, dobropovestný.
Rupert sa narodil okolo roku 650 pravdepodobne vo franskom Wormse, kde sídlili Rupertovci, šľachtický rod spríbuznený s kráľovskou rodinou Merovejovcov. Od mladosti sa vyznačoval hlbokou vierou, múdrosťou a túžbou po šírení evanjelia, a to pravdepodobne pod vplyvom írskych mníchov, ktorí pôsobili ako misionári a šíritelia kresťanskej kultúry v západnej i strednej Európe.
Aj vďaka týmto vlastnostiam bol vymenovaný za biskupa vo Wormse. Miestni ho spočiatku prijali s úctou, no jeho snaha o šírenie kresťanstva medzi pohanmi narazila na odpor. Pohanská väčšina ho nakoniec fyzicky napadla a z mesta vyhnala. Po tejto bolestnej skúsenosti sa vydal na púť do Ríma, kde hľadal nové možnosti pre svoju misijnú činnosť.
Po dvoch rokoch putovania v roku 696 dostal nečakanú správu z Bavorska. Vojvoda Theodo II. Bavorský (680 – 716), mocný vládca tejto oblasti, ktorého manželka Folchaild bola azda biskupovou príbuznou, sa totiž dozvedel o Rupertovej svätosti a učenosti a pozval ho s jasným zámerom do svojho hlavného sídla v Regensburgu, kde ho prijal s veľkou úctou. Bavorsko v tej dobe už nebolo iba pohanské, ale ani úplne kresťanské: misionári síce priniesli evanjelium do tejto oblasti už skôr, no mnohí obyvatelia miešali kresťanské učenie s pohanskými zvykmi a poverami. Theodo preto požiadal Ruperta, aby obnovil pravú vieru a upevnil kresťanské učenie v krajine.
Rupert prijal výzvu a začal rozsiahlu misijnú činnosť, pričom jeho kázne sprevádzali zázraky a uzdravenia. So svojimi neodlučnými spoločníkmi Chunialdom a Gislarom, neskôr uctievanými ako svätými, sa vydali na plavbu loďou po Dunaji a postupne ponavštevovali viaceré sídla a pevnosti. Mnoho ich obyvateľov prijalo krst, čím sa kresťanstvo v regióne výrazne posilnilo. Pri svojom putovaní sa trojica dostala až na hranice s Panóniou, kde však vládli divokí Avari. Pre neustále vojny a ďalšie nebezpečenstvá sa preto musela vzdať svojich plánov šíriť tam vieru a pobrala sa naspäť.
Keď sa pri návrate okolo roku 700 dostali do starobylého rímskeho mesta Juvavum, v tom čase takmer opusteného a spustnutého, Rupert rozpoznal obrovský potenciál tejto oblasti a rozhodol sa, že práve tu vybuduje nové centrum kresťanstva. Mesto, v ktorého okolí sa nachádzali bohaté ložiská soli, premenoval na Salzburg (Salisburgum), teda „soľný hrad“. Okamžite začal s obnovou sídla a budovaním cirkevných inštitúcií: zrenovoval starý Kláštor svätého Petra, neskôr v roku 714 založil prvý ženský kláštor v Rakúsku – Nonnberg a začal stavať katedrálu, ktorú dokončil jeho nástupca svätý Virgil. Rupert nielenže neustále kázal, krstil a šíril vieru, ale prispel aj k hospodárskemu rozvoju regiónu najmä podporou ťažby soli, ktorá sa stala hlavným zdrojom príjmov pre mesto i budúcu diecézu.
Zomrel pravdepodobne vo Wormse na Veľkonočnú nedeľu okolo roku 718. Jeho telesné pozostatky s pozostatkami jeho misijných spoločníkov Chunialda a Gislara dal svätý Virgil v roku 774 preniesť do novodokončenej salzburskej katedrály, kde sú uchovávané dodnes.
Svätcovi sú zasvätené viaceré kostoly a kláštory vrátane salzburskej modernej katedrály i Kostola svätého Ruperta, ktorý je považovaný za najstaršiu zachovanú cirkevnú stavbu vo Viedni.
Rupert je jedným z najvýznamnejších svätcov strednej Európy. Patrón Salzburgu, i Salzburskej diecézy, rovnako soľných baníkov a misionárov je v ikonografii zobrazovaný ako biskup s berlou, mitrou, knihou a soľným súdkom. Často býva vyobrazený po boku svätého Virgila, svätého Wolfganga alebo svätej Erentrudy, svojej netere a prvej opátky Kláštora Nonnberg.
