V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi patrí 27. november svätému Virgilovi Salzburskému, ktorého pôvodné írske meno bolo Fearghal (alebo Feirgil). Narodil sa okolo roku 700 do urodzenej írskej rodiny, ktorá pochádzala pravdepodobne z kráľovského rodu Loegaire. Vzdelanie získal v kláštore Iona, ktorý bol v tom čase centrom kresťanskej vzdelanosti. Niektoré pramene uvádzajú, že bol spojený s kláštorom Aghaboe, kde mohol pôsobiť ako opát.
Okolo roku 742 opustil Írsko ako pútnik a misionár. So svojimi druhmi sa vydal na európsku pevninu, kde našiel podporu u franského vládcu Pipina Krátkeho. Pipin ho odporučil bavorskému vojvodovi Odilovi, čo určilo ďalší smer Virgilovmu životu.
Keď prišiel do Salzburgu, nemohol viesť diecézu, lebo ešte neprijal biskupskú vysviacku, preto bol opátom v Kláštore svätého Petra. Dôvodom odročenia Virgilovej biskupskej vysviacky boli nezhody medzi ním a svätým Bonifácom, pápežským legátom na franskom území.
Jablkom sváru bol spor o latinskú krstnú formulu, ktorú jeden menej vzdelaný kňaz prekrútil. Okrem toho Virgil zastával učenie o antipódoch (názor o guľatosti Zeme a o jestvovaní protinožcov), preto upadol do podozrenia z kacírstva.
Až úmrtia pápeža a jeho legáta viedli k tomu, že sa na tieto problémy zabudlo. Virgil bol 15. júna 749 vysvätený za biskupa a mohol pôsobiť v Salzburskej diecéze. Ako biskup sa intenzívne venoval šíreniu kresťanstva v Štajersku, Panónii a Korutánsku (to mu prinieslo titul apoštol Korutánska). Misijnú činnosť vykonával osobne, ale aj prostredníctvom svojich spolupracovníkov Modesta a Libella.
V Salzburgu dal postaviť prvú veľkú katedrálu, ktorú v roku 774 zasvätil svätému Rupertovi. Okrem toho podporoval vznik benediktínskych kláštorov a udržiaval kontakty s rodným Írskom. Na jeho podnet vznikli diela ako Liber Confraternitatum Sancti Petri (Kniha bratstva [opátstva] svätého Petra) a životopisy freisinského biskupa svätého Korbiniána i prvého salzburského biskupa svätého Ruperta.
Virgil bol tiež výnimočným univerzálnym učencom: ovládal teológiu, filozofiu, astronómiu, matematiku a históriu. Pre svoje geografické znalosti získal prezývku Geometer.
Virgil zomrel 27. novembra 784 po takmer štyroch desaťročiach rokoch služby salzburského biskupa. Pochovali ho v katedrále, ktorú dal sám postaviť. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého v roku 1233.
Svätý Virgil je znázorňovaný ako biskup so symbolom dvojvežovej katedrály. Uctieva sa najmä v Nemecku a Rakúsku, kde jeho pamiatku slávia 24. septembra spolu so svätým Rupertom.
