Prvý jún nie je len dátum v kalendári. Je to pripomienka toho, že svet je krásny najmä vtedy, keď sa naň pozeráme detskými očami. Deň detí nás každoročne pozýva nielen oslavovať našich najmenších, ale aj učiť sa od nich – radosti z maličkostí, úprimnosti, dôvere a schopnosti žasnúť.
Keď Ježiš hovoril o Božom kráľovstve, neukázal na múdrych učencov ani mocných vládcov. Postavil doprostred dieťa. „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva,“ povedal. Deti v sebe nesú niečo posvätné: čisté srdce a schopnosť milovať bez výhrad. V ich blízkosti cítime, že život je dar.
Milujeme svoje deti. Túžime im dať všetko – bezpečie, zážitky, dobrú budúcnosť. No pravá láska nepredstavuje len dary a radosť. Týka sa aj výchovy, hraníc a spoločného hľadania dobra. Deti potrebujú vedieť, čo je správne a čo nie. A ešte viac ako hračky potrebujú náš čas, našu prítomnosť, spoločnú modlitbu, pohladenie, rozhovor. Modliť sa s deťmi a za deti – to je možno najväčší dar, aký im môžeme dať.
Aj tento rok sa vo viacerých farnostiach, centrách, školách či komunitách pripravujú oslavy Dňa detí. Hry, smiech, stanovištia, prekvapenia… Ale to najkrajšie je, keď sa pri tom tvorí spoločenstvo. Keď rodičia aj kňazi, starší aj mladší spolu trávia čas s deťmi – nie ako tí, ktorí ich „zabávajú“, ale ako tí, ktorí ich berú vážne.
Každé dieťa je príbeh. Niektoré žijú v plných rodinách, iné si prechádzajú stratou, chudobou či chorobou. Deň detí je aj príležitosťou pozrieť sa okolo seba s otázkou: Kto z tých najmenších potrebuje našu pozornosť, lásku, podporu? Nie iba v tento, ale každý deň. Ježišove slová platia stále: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im.“
