Časopis Pamiatky a múzeá vychádza vyše 70 rokov. Každoročne odovzdáva ceny v niekoľkých kategóriách, či už ide o vzácne nové nálezy, mediálne výstupy, publikácie či reštaurované a obnovené pamiatky.
Je úžasné sledovať, čo všetko krásne dokázali vytvoriť ľudia, ktorí po tejto zemi kráčali pred nami. Nie sú to len hmotné veci, ide aj o veci duchovné, na ktoré poukazujú práve veci hmotné.
To, čo máme zachované do dneška, je len zlomok z tej nádhery, ktorou sa opájali naši predkovia.
Mnohé historické artefakty sú spojené s Cirkvou, náboženstvom, prežívaním kresťanstva.
Tento rok boli do kategórie Reštaurovanie zaradené napríklad aj gotické maľby, ktoré odkryli a zreštaurovali v Kostole svätého Mikuláša v Sazdiciach. Ľudia si išli vymaľovať kostolík, navlhčili omietku – a na svetlo sveta vyšli stredoveké fresky od talianskeho majstra. To sú krásne tajomstvá. Chodíte storočia okolo bielej steny a pod ňou je nádhera, o akej sa vám ani nesnívalo.
V tejto kategórii bol nominovaný aj iný artefakt: vzácny obraz Panny Márie Immaculaty. Našli ho v Kostole svätého Ondreja v Liptovskom Ondreji. Obraz bol krásny, no v zlom stave, hrozilo mu zničenie. Bol zavesený za oltárom, plátno bolo zvlnené a zospodu bol napadnutý plesňou. Takto v tichosti čakal na svoje znovuzrodenie.
Obraz bol dlho v reštaurátorskej dielni, od roku 2018 do roku 2023. Jeho záchrana bola náročná, ale podarila sa. Maľba vznikla v 19. storočí a jej autorstvo sa pripisuje Petrovi Michalovi Bohúňovi.
Peter Michal Bohúň bol dôležitým autorom, snáď niet Slováka, ktorý by nepoznal jeho maľbu Jána Francisciho. Bohúň bol evanjelik, syn evanjelického farára, nesmierne pracovitý a talentovaný človek. V roku 1854 prišiel do Liptovského Mikuláša aj s rodinou a tu na dievčenskej evanjelickej škole vyučoval maľbu. V tomto období zrejme vytvoril aj obraz Panny Márie Immaculaty do katolíckeho kostola v Liptovskom Ondreji.
Immaculata znamená nepoškvrnená. Je to potvrdenie katolíckej dogmy o tom, že Panna Mária bola počatá bez hriechu. Na Bohúňovom obraze má prekrížené ruky a šliape po hadovi.
Miestny pán farár hovoril, že ľudia dvakrát plakali. Raz, keď obraz odnášali na renováciu, a druhýkrát, keď obraz priniesli naspäť a zavesili ho na stenu. Boli to slzy vďačnosti.
Je zaujímavé, ako sa veci niekedy vyvinú. Ako syn evanjelického farára namaľuje jeden z najkrajších obrazov Panny Márie a ako ho roky s láskou zachraňujú odborníci, ktorí azda ani nie sú veriaci, no ich služba a ochota v mnohom pripomína nasadenie Božej Matky pri záchrane ľudského pokolenia.
