Pápež Lev XIV. odštartoval svoju apoštolskú cestu do Afriky v napätej atmosfére. Len niekoľko hodín pred odletom totiž čelil kritike zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ho na sociálnych sieťach označil za „slabého v zaobchádzaní s kriminalitou“ a za „katastrofu v zahraničnej politike“.
Pápež reagoval pokojne, no jednoznačne. Počas letu do Alžírska odmietol Trumpove výroky a zdôraznil, že jeho poslaním nie je politika, ale evanjelium. „Nebojím sa ani Trumpovej administratívy, ani otvoreného ohlasovania evanjelia,“ povedal novinárom. Zároveň dodal, že nechce vstupovať do politických sporov, ale zostať verný svojej úlohe – byť hlasom pokoja.
Posolstvo evanjelia by sa nemalo zneužívať, „ako to robia niektorí,“ povedal prvý Američan na pápežskom stolci. „Verím, že niekto sa musí postaviť a povedať, že existuje lepšia cesta,“ zdôraznil Svätý Otec, ktorý toto posolstvo opakuje všetkým svetovým lídrom, nielen Trumpovi: „Vždy sa snažíme ukončiť vojny a podporovať mier a zmierenie.“
Alžírsko
V znamení posilnenia dialógu a zmierenia sa nesie aj pápežova apoštolská cesta, na ktorej je jeho prvou zastávkou Alžírsko, krajina ktorá žiadna hlava Katolíckej cirkvi doposiaľ nenavštívila. Katolíci tu tvoria len asi 0,2 percenta populácie a Katolícka cirkev je dnes jedinou oficiálne registrovanou kresťanskou komunitou a v prevažne moslimskej krajine čelí menším obmedzeniam ako protestantské cirkvi. V roku 2022 tu však bola zrušená Katolícka charita, preto sa pápežova návšteva zameria na dialóg medzi moslimami a kresťanmi a posilnenie miestnej katolíckej komunity.
Program pápeža zahŕňa stretnutia so štátnymi predstaviteľmi, diplomatmi aj občianskou spoločnosťou. V pondelok popoludní navštívil Veľkú mešitu v Alžíri, tretí najväčší moslimský chrám na svete po Mekke a Medine v Saudskej Arábii. Veľká mešita, ktorá bola dokončená v roku 2024, pojme až 120 000 osôb.
V nasledujúcich dňoch pápež zamieri na významné duchovné miesta. Na severovýchodnom pobreží Alžírska navštívi Annabu (Hippo), známe biskupské sídlo svätého Augustína, kde bude sláviť svätú omšu v bazilike zasvätenej tomuto veľkému cirkevnému otcovi. V pláne je tiež súkromné stretnutie s členmi miestnej komunity augustiniánov.
Na svojej doteraz najdlhšej zahraničnej ceste navštívi Svätý Otec od 13. do 23. apríla až štyri krajiny na africkom kontinente. Zo severu Afriky sa presunie do Kamerunu, potom do Angoly a nakoniec do Rovníkovej Guiney. Počas 18 letov prejde viac ako 16 000 kilometrov.
Kamerun
V Kamerune dodnes pretrvávajú následky rozdelenia bývalej nemeckej kolónie medzi Francúzsko a Veľkú Britániu. Už desaťročia tu pretrváva konflikt medzi frankofónnou centrálnou vládou a menšími anglofónnymi časťami krajiny, ktorých obyvatelia sa cítia znevýhodnení.
V roku 2017 konflikt eskaloval: separatisti sa roky stretávali v ozbrojených zrážkach s vládnymi bezpečnostnými silami; tisíce ľudí zahynulo a viac ako pol milióna muselo utiecť zo svojich domovov. Z nestabilnej situácie dnes profitujú aj kriminálne gangy.
Pápež chce prostredníctvom mierového stretnutia v anglofónnom meste Bamenda priviesť ľudí k dialógu. Kamerunskí biskupi dúfajú, že jeho návšteva prispeje k jednote tejto rozmanitej krajiny, ktorej sever opakovane sužujú útoky islamistickej teroristickej skupiny Boko Haram. O tejto situácii bude pápež pravdepodobne hovoriť aj s najstarším úradujúcim prezidentom na svete. Deväťdesiattriročný Paul Biya vládne krajine od roku 1982 a sloboda prejavu i médií je tam výrazne obmedzená.
Angola
Aj angolský prezident João Lourenço čelí kritike pre obmedzovanie slobody slova, médií a zhromažďovania. V krajine sa opakovane konajú štrajky a protesty z dôvodu inflácie a sociálnej nerovnosti. Lourenço prevzal úrad v roku 2017 po svojom straníckom kolegovi Josém Eduardovi dos Santosovi, ktorý vládol od roku 1979. Počas jeho vlády prebiehala dlhá občianska vojna po získaní nezávislosti od Portugalska, ktorá sa skončila až v roku 2002.
Hoci je Angola bohatá na suroviny, ako sú ropa a diamanty, približne polovica z takmer 38 miliónov obyvateľov žije v chudobe. Najmä mladí ľudia čelia nedostatku perspektívy – tí do 24 rokov tvoria až 64 percent populácie. Mnohých z nich pápež Lev XIV. stretne pri svätej omši v Kilambe. Toto mesto, postavené Čínou asi 30 kilometrov od hlavného mesta Luanda, ponúka cenovo dostupné sociálne bývanie.
Pápež navštívi aj mesto Saurimo, vzdialené približne 800 kilometrov, kam počas občianskej vojny ušlo mnoho ľudí. Leží pri hranici s Konžskou demokratickou republikou a nachádza sa tam aj jedna z najväčších diamantových baní na svete. V Angole sa pápež stretne najmä s katolíkmi, ktorí tvoria asi 40 percent obyvateľstva. Katolícka cirkev tu zohráva významnú úlohu v oblasti vzdelávania a zdravotníctva – aj na to chce návšteva pápeža poukázať.
Rovníková Guinea
Ešte výraznejšie katolíckou krajinou je Rovníková Guinea, kde katolíci tvoria približne 75 percent z 1,6 milióna obyvateľov. Cirkev tu má výrazné postavenie v školstve a zdravotníctve. Program pápeža to zohľadňuje: navštívi univerzitný kampus pomenovaný po ňom, ako aj technickú školu nesúcu meno jeho predchodcu Františka. Ján Pavol II. navštívil túto jedinú španielsky hovoriacu krajinu Afriky ako prvý pápež v roku 1982.
Štát od roku 1979 autoritatívne riadi prezident Teodoro Obiang Nguema Mbasogo. Svojho nástupcu už určil – má ním byť jeho syn a súčasný viceprezident Teodoro Nguema Obiang Mangue, ktorý bol vo Francúzsku odsúdený za pranie špinavých peňazí a spreneveru verejných prostriedkov.
Veľká časť obyvateľov žije pod hranicou chudoby a základné slobody sú výrazne obmedzené. Pápež Lev XIV. navštívi aj väzňov v meste Bata a uctí si pamiatku obetí výbuchov z roku 2021, pri ktorých zahynulo viac ako sto ľudí a mnohí prišli o svoje domovy. Svätá omša na štadióne v bývalom hlavnom meste Malabo bude jeho posledným bodom programu na africkom kontinente pred návratom do Ríma.
Zostáva otázne, ako otvorene sa Lev XIV. vyjadrí k politickej situácii v navštívených krajinách. Na rozdiel od svojho predchodcu Františka, ktorý Afriku navštívil naposledy začiatkom roka 2023, pôsobí rodák z USA zatiaľ skôr zdržanlivo a vyjadruje sa najmä diplomaticky a zmierlivo. Ak chce v týchto krajinách a medzi ich lídrami zanechať výraznú stopu, možno bude musieť zvoliť aj odvážnejší tón.
