Katolícka cirkev v Poľsku má po novom jasne stanovené pravidlá, ako ukladať finančné sankcie za cirkevné delikty. Ide o praktické uplatnenie reformy trestného práva, ktorú ešte v roku 2021 schválil pápež František v rámci obnovy VI. knihy Kódexu kánonického práva.
Nový všeobecný dekrét Poľskej biskupskej konferencie nadobudol účinnosť 1. marca po tom, čo ho začiatkom roka formálne potvrdilo vatikánske Dikastérium pre biskupov. Samotné finančné tresty však nezaviedli poľskí biskupi – ako sme uviedli, tie do univerzálneho práva Cirkvi vrátil ešte pápež František. Úlohou jednotlivých biskupských konferencií je prispôsobiť ich konkrétnym ekonomickým a právnym podmienkam svojej krajiny.
Čo sa mení?
Reforma znovu zaviedla tzv. zmierne (expiatorné) tresty, ktoré majú sankčný charakter – teda nejde primárne o nápravu páchateľa, ale o obnovenie spravodlivosti a nápravu pohoršenia, ktoré skutok spôsobil.
Medzi takéto tresty patrí aj:
- povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu na cirkevné účely,
- odňatie celej alebo časti cirkevnej odmeny (napríklad platu duchovného).
Poľskí biskupi stanovili, že výška pokuty sa bude odvíjať od minimálnej hrubej mzdy v krajine, ktorá je aktuálne 4 806 zlotých (približne 1 110 €) mesačne. Pokuta môže predstavovať polovicu až dvadsaťnásobok tejto sumy. V praxi to znamená rozpätie od približne 2 403 zlotých (asi 555 €) do 96 120 zlotých (približne 22 200 €).
Medzi skutky, pri ktorých môže cirkevná autorita uložiť peňažnú pokutu, patria najmä: neposlušnosť voči cirkevnej autorite, zneužitie alebo sprenevera cirkevného majetku, korupcia a finančné machinácie, závažné porušenia úradných povinností a niektoré morálne a disciplinárne delikty, ktorá závažne poškodili dobré meno Cirkvi.
Kam peniaze pôjdu?
O tom, kam bude pokuta smerovať, rozhodne príslušná cirkevná autorita. V posledných rokoch boli napríklad biskupi, ktorí pochybili pri riešení prípadov zneužívania, vyzvaní prispieť do Fondu svätého Jozefa – inštitúcie založenej poľskými biskupmi na podporu obetí.
V iných prípadoch môže ísť o podporu charity alebo konkrétnej cirkevnej inštitúcie.
Dôležité je, že ani pri odňatí časti príjmu nesmie byť duchovný alebo laický zamestnanec ponechaný bez prostriedkov na dôstojné živobytie. Mesačný príjem po sankcii nesmie klesnúť pod stanovenú hranicu.
Nejde o odškodnenie obetí
Cirkevný právnik Piotr Majer z Pápežskej univerzity svätého Jána Pavla II. v Krakove vysvetľuje, že pokuta nie je náhradou škody spôsobenej obeti. Tá sa musí riešiť osobitne. Finančný trest je predovšetkým bremenom, ktoré má páchateľ niesť ako dôsledok svojho konania.
Zároveň zdôrazňuje, že tieto sankcie sú súčasťou cirkevného trestného systému, ktorý sa týka najmä duchovných. V prípade laikov zamestnaných Cirkvou by ich vymáhanie mohlo byť komplikované, keďže štátne súdy nie sú viazané kánonickým právom.
Jasnejšie pravidlá, väčšia zodpovednosť
Reforma trestného práva, ktorú inicioval pápež František, má za cieľ posilniť dôveryhodnosť Cirkvi a zabezpečiť, aby porušenie cirkevného práva malo konkrétne a primerané dôsledky.
Poľsko je jednou z prvých krajín, ktorá nové normy detailne rozpracovalo. Očakáva sa, že podobné kroky postupne prijmú aj ďalšie biskupské konferencie.
