Počuli ste niekedy pojem rečové registre? Pri štúdiu jazykov sa s tým určite stretnete. Mne rečové registre utkveli v pamäti, lebo je s nimi zábava. V zásade ide o dôležitú vec – o to, ako komunikujete s rôznymi ľuďmi v rôznych situáciách.
Uvediem príklad: s policajtom, ktorý vás zastaví a bude chcieť skontrolovať doklady od vášho vozidla, sa určite nebudete rozprávať tak isto ako s malým dieťaťom. To, že ste zmenili štýl, slovnú zásobu, melódiu, dynamiku a výraz, znamená, že ste zmenili rečový register.
Keď následne frustrovaný z pokuty zavoláte kamarátovi, aby ste sa podelili s touto krivdou, budete rozprávať úplne inak ako s policajtom. Intuitívne prepnete rečový register.
Istý básnik napísal anekdotické verše o rečovom registri. Podstata spočívala v tom, že všetci vedia, ako sa prihovárať svetu, ako kľučkovať v spoločnosti, ako prepínať rečové registre. Všetci – okrem básnika. Básnik sa prihovára tým istým básnickým jazykom robotníkom, intelektuálom, deťom, učiteľom i policajtom. Básnik má preto zlú povesť, je považovaný za blázna, nikto mu nerozumie. Básnik je zaseknutý vo svojom jazyku a nemieni ho v rámci zdvorilosti používať inak. Preto sa každý básnika pýta, či by mohol svoju vetu zopakovať.
Pointa básne je v tom, že naivný básnik opakuje svoje rovnako naformulované myšlienky, robí chybu, nikto mu nerozumie. Tým básnik zahanbuje poslucháčov a oni ho spomedzi seba radšej vyhodia.
V básňach býva veľa dobrých myšlienok, báseň patrí k prapodstate, báseň je pieseň bez hudby, báseň je spev, ale trocha iný…
Takisto modlitby, ktoré sú básňami, sa dobre pamätajú. A keď sa nepamätajú, existujú takzvané mnemotechnické pomôcky. Niečo, čo vám v danej chvíli stratený verš pripomenie. Môžu to byť obrázky, uzlík na vreckovke, rôzne predstavy, zvieratá či veci. Občas sa aj tá najnepodstatnejšia vec môže stať potrebnou mnemotechnickou pomôckou.
Výborné sú ľudské prsty. Dá sa na nich rátať. My rátame do desať, tí bystrejší zapoja nielen um, ale aj nohy a napočítajú do dvadsať. Na hánkach sa dajú rátať mesiace roka aj s počtom dní…
Prečo však tento obšírny úvod? Lebo som objavil jednu krásnu modlitbu, ktorú zložil zosnulý pápež František ešte v časoch, keď bol arcibiskupom v Buenos Aires.
Je to Modlitba piatich prstov a stojí za to! Každý prst má svoje poslanie, každý prst stráži tajomstvo.
Palec
Modlime sa za tých, ktorí sú nám najbližší,
za ľudí, na ktorých si spomenieme najľahšie.
Modliť sa za našich drahých
je príjemná povinnosť.
Ukazovák
Modlime sa za tých, ktorí učia, vychovávajú
a opatrujú: za učiteľov, profesorov, lekárov a kňazov.
Potrebujú podporu a múdrosť,
aby druhým vedeli ukázať správny smer.
Prostredník
Modlime sa za našich vládnych
predstaviteľov, za prezidenta,
za parlament, za podnikateľov a vedúcich.
Sú to ľudia, ktorí riadia osud našej krajiny a verejnú mienku.
Potrebujú, aby ich viedol Boh!
Prstenník
Tento prst je najslabší, no pripomína nám,
aby sme sa modlili za najslabších, za tých,
ktorí musia čeliť mnohým problémom, alebo za chorých.
Vo dne v noci potrebujú naše modlitby.
Modlime sa aj za manželov.
Malíček
Modlime sa aj za seba, cítiac sa malými
pred Bohom a pred blížnym.
Až potom, ako sme sa modlili za druhých,
budeme môcť lepšie pochopiť,
aké sú naše potreby,
lebo budeme na ne hľadieť zo správnej perspektívy.
Jednoduché, účinné a neustále na očiach. Päť prstov, päť oblastí života, ktoré môžeme zušľachťovať modlitbou.
