V sobotu 31. mája zažila Katolícka cirkev v Poľsku mimoriadnu udalosť: v mestečku Braniewo, kolíske Rádu sestier svätej Kataríny Alexandrijskej, bolo blahorečených 15 jeho rehoľníčok. Sestry obetovali svoje životy na konci druhej svetovej vojny, keď do regiónu Varmie a Východného Pruska vtrhla Červená armáda.
Napriek hrozbe smrti zostali pri chorých, starých a deťoch, o ktorých sa starali. Zostali verné svojej misii činorodej lásky.
Ako povedal kardinál Marcello Semeraro počas slávnosti: „Tieto ženy, slabé v očiach sveta, sa postavili hrubej sile okupanta s odvahou ich slabosti. Sú svedkami, ktorí nás učia, že je možné prežívať každé utrpenie s vedomím, že nie sme sami.“
Príklad rehoľníčok pripomenul v nedeľu 1. júna vo svojom príhovore Svätý Otec Lev XIV.: „Napriek atmosfére nenávisti a teroru voči katolíckej viere pokračovali v službe chorým a sirotám.“
Okolnosti úmrtí 15 nových blahoslavených bolo možné presne zdokumentovať. V mnohých iných prípadoch nie sú historicky overiteľné. Celkovo v chaose vojny zahynulo viac ako 100 členiek rádu.
Najmladšia zo sestier mala 27 a najstaršia 65 rokov. V kláštoroch slúžili ako ošetrovateľky, učiteľky či vychovávateľky. Všetky sa stali obeťami Červenej armády medzi januárom a novembrom 1945.
V nasledujúcom prehľade prinášame stručný opis ich mučeníctva:
Sestra Krzysztofa Klomfassová bola medzi prvými, ktoré položili život. Ako vedúca sestra v nemocnici v Olsztyne zostala pri chorých a deťoch, keď 21. januára 1945 sovietske jednotky obsadili mesto. Odviedli ju do bunkra nemocnice, kde bola znásilnená, zbitá a zavraždená. Zomrela vo veku 42 rokov.
Sestra Liberia Domnicková 22. januára 1945 sprevádzala deti do krytu pri železničnej stanici. Keď šla vyhľadať jedlo a vodu pre deti, zastrelili ju na ulici a kryt s deťmi následne vyhodili do vzduchu. Mala 41 rokov.
Sestra Maurycja Margenfeldová bola odvlečená do zajateckého tábora v Tule. Tam, opustená a oslabená týraním, zomrela vo veku 41 rokov 7. apríla 1945 pri starostlivosti o iných väzňov.
Sestra Leonis Müllerová bola v Olsztyne odtrhnutá od ostatných sestier, bitá a znásilnená. S ťažkými zraneniami zomrela 5. júna 1945, počas transportu do ruského gulagu. Mala 32 rokov.
Sestra Tiburtia Mischkeová bola znásilnená a týraná v nemocnici v Olsztyne. Neskôr deportovaná do ZSSR, kde zomrela 7. augusta 1945 vo veku 57 rokov na následky týfusu a mučenia.
Sestry Sekundina Rautenbergová (58) a M. Adelgard Bönigková(45) zostali v Kętrzyne s tými, ktorí nemohli utiecť. Sovietske jednotky ich 27. januára 1945 po mučení priviazali ružencami k autu a vláčili ulicami mesta, až kým nezomreli.
Sestra Aniceta Skibowská bola 2. februára 1945 zastrelená v kláštore, keď sa bránila pred znásilnením. Mala 63 rokov.
Sestra Gebharda Schröterová bola taktiež zastrelená 2. februára 1945, keď sa modlila za zomierajúcu sestru Anicetu. Smrteľná rana ju zasiahla priamo do srdca. Zomrela vo veku 59 rokov.
Sestra Sabinella Angricková bola svedkom vrážd sestier Anicety a Gebhardy. Keď bránila svoje sestry pred násilím sovietskych vojakov, jeden z vojakov jej strelil do krku. Mala 63 rokov.
Sestra Bona Pestka zomrela 1. mája 1945 vo veku 40 rokov, po týždňoch znásilňovania a mučenia v sanatóriu v Ornecie, kde zostala s chorými sestrami.
Sestra Gunhilda Steffenová bola v tomto sanatóriu v Ornecie znásilnená, trikrát postrelená a neskôr kde 30. mája 1945 zomrela na následky zranení vo veku 27 rokov.
Sestra Rolanda Abrahamová bola v tom istom sanatóriu brutálne bitá a znásilnená, jej tvár po útokoch nevedeli rozpoznať. Zomrela 25. júna 1945 vo veku 31 rokov.
Sestra Caritina Fahlová počas úteku do Gdaňska vlastným telom chránila mladé novicky. Bola opakovane bitá pažbami pušiek a zomrela na následky zranení 5. júna 1945. Mala 58 rokov.
Sestra Xaveria Rohwedderová bola napadnutá sovietskym vojakom vo vlaku, ktorý ju chcel znásilniť. Po brutálnej bitke zomrela 25. novembra 1945, s ružencom v ruke a modlitbou za svojho vraha.
„Ich smrť je výkrikom proti vojne – každej vojne, najmä tej, ktorá zabíja nevinných,“ pripomenul kardinál Semeraro. Blahoslavené mučeníčky dnes svojím svedectvom potvrdzujú večnú hodnotu Boha a dobra, zatiaľ čo ich vrahovia sú pripomínaní len pre krutosť zla, ktoré spáchali.“ zdôraznil.
Prezident Andrzej Duda vo svojom liste pripomenul, že „sestry Kataríny z Braniewa sa stali obeťou krutej nenávisti voči Cirkvi, kresťanským hodnotám, duchovenstvu a zasväteným osobám, ktorú komunizmus niesol na svojich zástavách.“ Zdôraznil tiež, že „ich mučeníctvo a láska k blížnemu sú mocnejšie ako akékoľvek násilie a smrť, ktoré pochádzajú z nenávisti.“
Ich mená a príbehy nie sú len ozvenou minulosti. Sú aj prorockým a varovným hlasom pre dnešok – volaním po odpustení, pokoji a úcte k ľudskej dôstojnosti, aby sa znova neopakovali hrôzy, ktorým museli čeliť ony.
