Dnešný úryvok je dôležitý preto, lebo obsahuje tie výrazy, ktoré sa budú objavovať v celom evanjeliu: znamenie, sláva, učeníci, uveriť, hodina. Ide však len o začiatok – evanjelista niečo poodhalil, ale mnohé zostáva ešte skryté. Naznačuje to aj počet nádob, keďže číslo šesť je vo Svätom písme symbolom nedokonalosti. Naplnenie Ježišovho poslania ešte len príde. Sme na začiatku cesty Ježišových učeníkov. Ich vieru ešte čakajú mnohé výzvy a prekvapenia. Najväčším znamením Božej lásky a starostlivosti nie je množstvo vína, ale Pánova smrť na kríži.
Celé Ježišovo pôsobenie sa začína svadbou. Už v Starom zákone je svadba symbolom Božej lásky, lásky Boha k Izraelu. Z Nového zákona sú známe Ježišove podobenstvá o svadbe (múdre a hlúpe panny, svadba kráľovho syna). V poslednej knihe Svätého písma – v Jánovej Apokalypse – je zmienka o Baránkovej svadbe.
V Ježišovi Kristovi Boh prišiel, aby doslova hmatateľným spôsobom ľuďom pripomenul túto svoju lásku a vernosť prisľúbeniam, aby obnovil svoju manželskú zmluvu. Víno je symbolom mesiášskych čias. V starozákonnej Knihe proroka Izaiáša sa hovorí, že Pán vystrojí hostinu pre všetky národy na vrchu Sion, hostinu s vínom najjemnejším (porov. 25,6). V Káne Ježiš ponúka najlepšie víno až do konca a ponúka ho v úplnej štedrosti.
Výrazy Baránkova svadba a víno sú odkazom na svätú omšu. Pri nej tiež prichádza k premene. Kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista. Pred svätým prijímaním sme pozvaní na Baránkovu hostinu.
Evanjelista Ján je majstrom toho, čo ukáže, a toho, čo zatají. Hoci ide o svadbu, o neveste nepovie ani slovo; starejší síce zavolá ženícha, ale ten ani neprehovorí. Zatají tých, ktorí by mali byť na svadbe najdôležitejší – ženích a nevesta. Evanjelistu zaujímajú úplne iné osoby: Ježiš, jeho matka, jeho učeníci a sluhovia. Hoci sa celá udalosť sústredí na Krista, osobe Ježišovej matky je venovaná osobitná pozornosť.
Zmienkou o nej sa začína celá udalosť: prvý dialóg prebehol medzi ňou a jej synom po tom, ako si ona všimla, že nemajú víno. Ježišova matka je tá, ktorá dáva veci do pohybu smerom ku Kristovi. Ježišova matka nám ukazuje na Syna so slovami: „Urobte všetko, čo vám povie,“a stáva sa aj pre nás sprostredkovateľkou na našej ceste ku Kristovi.
Starejší pri stole nevie, odkiaľ sa nabralo víno, ale vedia to sluhovia, lebo oni na výzvu Ježišovej matky počúvali hlas jej syna. Je jedno, kde sedíte, či na poprednom mieste, alebo niekde na kraji. Môžete sedieť za hlavným stolom, a pritom ste mimo diania.
Spomenuté slová platia aj v našom živote. Môžeme mať dôležité postavenie pred ľuďmi a môže sa nám zdať, že krútime kormidlom ľudských dejín, a predsa pre Boha zostávame nezaujímaví. Iba jedno je podstatné: či počúvame Pánov hlas a podľa toho konáme.
