Svätý Blažej, v prameňoch uvádzaný tiež ako Blasius, Blaise, Blas, Blaž, Vlas či Vlaho, je svätec, ktorého má v úcte Katolícka, Pravoslávna i Arménska cirkev. V kalendári Gréckokatolíckej cirkvi má svoje miesto 11. februára.
Biskup a mučeník Blažej bol pôvodným povolaním lekár, podľa tradície jeden zo štrnástich svätých pomocníkov a ochranca proti chorobám hrdla. Vo východnom kresťanstve je uctievaný ako svätý lekár nezištník.
Ako biskup v maloázijskej Sebastei (dnes Sivas v Turecku), sídelnom meste rímskej provincie Arménia, bol za cisára Licínia (308 – 324) prenasledovaný a nakoniec v roku 316 podstúpil mučenícku smrť. Jeho úcta sa rozšírila v celej Cirkvi najmä prostredníctvom legendy Vita sancti Blasii, ktorá opisuje jeho životný príbeh. Podobne ako v prípade iných rímskych prvomučeníkov, aj v prípade tejto legendy pretrvávajú určité pochybnosti o jej pravosti.
V roku 972 boli relikvie – lebka a ramenná kosť – svätého Blažeja prenesené do Dubrovníka, kde sa dodnes uchovávajú v zlatom relikviári v Dómskom múzeu. Blažej je patrónom tohto mesta a pre nezávislú Dubrovnícku republiku (1358 – 1808) mal podobný symbolický význam ako evanjelista Marek pre Benátky. Ďalšie Blažejove relikvie sa dostali do Nemecka a Rakúska, kde sa biskup martýr stal patrónom cisárov (Schwarzwald, Brunswick, Quedlinburg).
Svätý Blažej je patrónom aj lekárov, dychovkárov, murárov a stavbárov, tkáčov, obuvníkov, pekárov a divých zvierat.
Veriaci sa naňho zvyknú obracať s prosbou o orodovanie pri chorobách hrdla, uší a zubov.
Gréckokatolícki veriaci sa na svätca obracajú modlitbou tropára:
Božská ratolesť a kvet, čo nevädne, * veľmi trpiaci výhonok Kristovho viniča, * svojím jasaním, bohonosný Blažej, * naplň tých, čo s vierou uctievajú tvoju pamiatku, * a neprestajne sa modli za nás všetkých.
