Dvadsiaty šiesty január patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svätému Xenofontovi a jeho rodine. Xenofont a jeho manželka Mária žili na prelome 5. a 6. storočia v Konštantínopole, hlavnom meste východnej časti Rímskej ríše. Táto rodina bola známa nielen m vysokým spoločenským postavením – Xenofont pôsobil ako senátor na cisárskom dvore –, ale predovšetkým hlbokou zbožnosťou, pokorou a charitatívnymi aktivitami. Napriek bohatstvu a vplyvu si zachovali jednoduchosť srdca a vernosť kresťanským hodnotám.
Xenofont a Mária mali dvoch synov Arkadia a Jána, ktorým chceli poskytnúť najlepšie možné vzdelanie. Preto ich poslali do fenického mesta Berytus (dnes Bejrút v Libanone), ktoré bolo známe kvalitnou právnickou školou. Počas cesty ich loď zasiahla prudká búrka, ktorá ju rozbila na útesoch pri pobreží Palestíny. Obaja bratia prežili, ale more ich vyplavilo na rozličných miestach. Arkadios našiel útočisko v Tetrapergii a Ján v Malmetánii. Obaja sa domnievali, že ten druhý zahynul, a preto zasvätili svoje životy Bohu v monastieroch.
Keď rodičia nedostávali žiadne správy o svojich synoch, poslali do Berytu sluhov, aby zistili, čo sa stalo. Tí sa vrátili so zvesťou, že loď stroskotala a nikto neprežil. Táto správa hlboko zasiahla Máriu, ktorá však s pokorou vyslovila slová svätého Jóba: „Pán dal, Pán vzal, nech je požehnané Pánovo meno.“ (Jób 1,21) Xenofont utešoval svoju manželku a veril, že ich synovia môžu byť stále nažive. Keď však prešli tri roky bez akýchkoľvek správ, rodičia sa rozhodli vydať sa na púť do Svätej zeme.
Na svojej púti navštívili Xenofont a Mária rôzne sväté miesta, kde sa modlili za svojich synov. V Jeruzaleme prišli do monastiera, kde žil ich syn Arkadios. Na základe rozhovoru s rodičmi predstavený monastiera spoznal, že Arkadios je ich syn, a začal hľadať aj Jána. Jeho snaha bola úspešná, keďže Ján sa nachádzal v inom jeruzalemskom monastieri. Predstavený najprv zorganizoval stretnutie bratov, ktorí sa po rokoch objímali a plakali od radosti. Následne pripravil ich stretnutie s rodičmi.
Na vrchu Golgota predstavený oznámil Xenofontovi a Márii: „Radujte sa, vaši synovia sa našli.“ Počas hostiny predstavený požiadal Arkadia, aby prehovoril o svojom živote. Keď začal rozprávať o svojich rodičoch, Xenofont a Mária si uvedomili, že pred nimi stoja ich synovia. Rodina sa objala a spolu ďakovali Bohu za tento zázrak.
Po tomto stretnutí sa Xenofont a Mária rozhodli zasvätiť svoje životy Bohu. Opustili profánne záležitosti a vstúpili do samoty, kde sa venovali modlitbám a askéze. Ich synovia Arkadios a Ján žili rovnako v púšti. Boh ich obdaril schopnosťou konať zázraky, uzdravovať chorých a vyháňať zlých duchov.
Príbeh Xenofonta, Márie, Arkadia a Jána je vzácnym svedectvom a príkladom toho, ako prijímať životné tragédie a hľadať duchovnú hĺbku aj v najťažších chvíľach. Preto sa na nich veriaci obracajú osobitnými modlitbami:
Ó, Bože našich Otcov, konaj k nám vždy láskavo, neodnímaj nám svoje milosrdenstvo, ale veď naše životy v pokoji, pre modlitby ctihodného Xenofonta a jeho rodiny. (tropár)
Vyhýbajúc sa moru života, spravodlivý Xenofont a jeho vznešená manželka sa radujú v nebi spolu so svojimi deťmi, vyvyšujú Krista. Prikázania Majstra si bdelo zachovával spolu so svojou ženou a deťmi – a svoje bohatstvo s radosťou rozdával chudobným, ó, blahoslavený. Preto si zdedil božskú radosť. (kondák)
