Maxim Vyznávač, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 21. januára, je jeden z najvýznamnejších teológov 7. storočia. Jeho meno pochádza z latinčiny a znamená najväčší.
Maxim sa narodil sa okolo roku 580 v Konštantínopole a vyrastal v zbožnej kresťanskej rodine. Dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania v oblasti filozofie, gramatiky a rétoriky. Svoje vedomosti korunoval štúdiom teológie a diel antických autorov.
Vďaka svojim schopnostiam sa stal sekretárom cisára Hérakleia (610 – 641). Avšak čoskoro zistil, že mnohí na cisárskom dvore vrátane samotného cisára prepadli monoteletistickej heréze, ktorá sa rýchlo šírila Východom.
Znepokojený duchovným úpadkom okolia opustil Maxim cisársky dvor a stal sa mníchom v monastieri v Chrysopolise (dnes Üsküdar v Turecku) na opačnom brehu Bosporu. Tu prijal mníšske postrihnutie (tonzúru) a po niekoľkých rokoch bol vybraný za predstaveného. Aj v tejto pozícii zostal jednoduchým mníchom a pokračoval vo svojich modlitbách a štúdiách.
Keď rok 638 priniesol vydanie ediktu Výklad viery (Ekthesis tes pisteos), ktorý požadoval od všetkých prijatie učenia o jednej vôli v dvoch prirodzenostiach Krista, Maxim začal otvorene vystupovať proti tejto heréze.