Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa na severnej pologuli každoročne koná medzi 18. a 25. januárom, teda príznačne medzi dvoma sviatkami liturgického kalendára Rímskokatolíckej cirkvi: Katedrou svätého Petra (18. 1.) a Obrátením svätého Pavla (25. 1.).
Aj na Slovensku sa konajú viaceré ekumenické bohoslužby. Celobratislavská ekumenická bohoslužba sa uskutoční v utorok 20. januára o 17:00 hod. v Kostole Zvestovania Pána na Františkánskom námestí.
V Košiciach povedie ekumenickú bohoslužbu košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober v utorok 20. januára od 18:00 hod. v Historickej radnici.
V Prešove budú ekumenické bohoslužby na viacerých miestach: v utorok 20. januára o 17:30 hod. v gréckokatolíckej Katedrále svätého Jána Krstiteľa, v stredu 21. januára o 17:00 hod. v Konkatedrále svätého Mikuláša a vo štvrtok 22. januára o 17:00 hod. v evanjelickom Kostole Svätej Trojice.
V Nitre sa otváracia ekumenická bohoslužba konala vo veľkej sále Kultúrneho centra pri Kostole svätého Urbana na Zobore v pondelok 19. januára. Vo štvrtok 22. januára o 18:00 hod. bude záverečná ekumenická bohoslužba v Evanjelickom kostole Svätého Ducha na ul. Fraňa Mojtu.
Celoslovenská ekumenická bohoslužba bude v nedeľu 25. januára o 10:00 hod. v rímskokatolíckom Kostole svätej Anny v Trnave.
Okrem týchto miest je možné zapojiť sa do ekumenických modlitebných stretnutí aj v on-line priestore, kde sa počas Týždňa modlitieb uskutočnia vždy večer o 18:30 hod. Pripojenie je možné pomocou aplikácie ZOOM. (Meeting ID: 882 4751 9632, Passcode: 261289)
K zintenzívneniu modlitieb za jednotu kresťanov vyzval aj Svätý Otec Lev XIV. po modlitbe Anjel Pána 18. januára: „Pozývam preto všetky katolícke spoločenstvá, aby v týchto dňoch zintenzívnili modlitby za plnú viditeľnú jednotu všetkých kresťanov. Toto naše úsilie o jednotu musí byť zároveň sprevádzané záväzkom pracovať pre pokoj a spravodlivosť vo svete.“
Tento rok je ústredným biblickým textom Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov citát z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom: „Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania.“ (4,4) Autorom materiálov je tentoraz Arménska apoštolská cirkev, ktorá je považovaná za jednu z najstarších kresťanských komunít na svete.
Jej korene siahajú až do čias apoštolov a formálne bola založená na začiatku 4. storočia. Cirkev presahuje rámec bežnej náboženskej organizácie a stelesňuje národnú odolnosť, kultúrne dedičstvo a duchovnú silu. Aktuálne je dôležitým majákom najmä uprostred výziev, akými sú konflikt v Náhornom Karabachu či vysídlenie obyvateľstva Artsachu. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov ponúka možnosť podporiť týchto kresťanov aj finančne prostredníctvom ekumenickej zbierky.
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov upriamuje pozornosť na fakt, žena ceste k jednote medzi kresťanmi býva najväčšou prekážkou zdôrazňovanie nepodstatných rozdielov, a že najväčšou hybnou silou zostáva pokora. Stačí len znova spomenúť známy príklad z histórie ako memento pre súčasnosť: v čase obsadenia Konštantínopolu diskutovali byzantskí teológovia o pohlaví anjelov.
Myšlienka vzájomného zblíženia kresťanských cirkví nabrala väčšie rozmery pri omnoho vážnejšej diskusii. Bolo to v rámci konferencie o svetových misiách v škótskom Edinburghu v roku 1910. Rôzne kresťanské cirkvi prišli k jednotnému záveru, že úspech kresťanskej misie v tomto svete značne závisí od toho, či kresťania vedia hovoriť jedným hlasom a neprepadnú pokušeniu prozelytizmu.
Táto konferencia položila základy ekumenického hnutia, ktoré dovtedy všeobecný výraz „ekumenický“ vztiahlo na vzťahy medzi kresťanskými cirkvami. Práve tu sa zrodila myšlienka vytvorenia Svetovej rady cirkví, ako ju oficiálne poznáme od roku 1947, ktorá dnes združuje asi 350 cirkví z viac než 120 krajín sveta a reprezentuje tak približne 400 miliónov kresťanov. Rímskokatolícka cirkev nie je jej členom; úzko s ňou však spolupracuje prostredníctvom Dikastéria na podporu jednoty kresťanov.
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov nám pripomína, že ekumenické hnutie zaznamenalo konkrétne výsledky aj na poli doktríny. Za doteraz najvýznamnejší medzník sa považuje Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení (presnejšie: ospravodlivení).
Po takmer troch desaťročiach odborných teologických dialógov medzi Rímskokatolíckou a Evanjelickou cirkvou ho 31. októbra 1999 podpísali v nemeckom Augsburgu zástupcovia Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Svetového luteránskeho zväzu.
Obe zúčastnené strany v dokumente vyhlasujú: „Učenie Evanjelickej cirkvi predložené v tomto Vyhlásení nespadá pod odsúdenie Tridentského koncilu. Odsúdenia v evanjelických Symbolických knihách sa nevzťahujú na učenie Rímskokatolíckej cirkvi predložené v tomto Vyhlásení.“
Dosiahnutá dohoda v tejto otázke je dôležitým krokom na ceste jednoty, keďže v minulosti bola jedným z hlavných kameňov úrazu. Je potešujúce, že sa k nej následne pridali aj Svetová rada metodistických cirkví, Anglikánske spoločenstvo a Svetové spoločenstvo reformovaných cirkví.
Pre ekumenické hnutie na Slovensku má zasa veľký praktický význam Dohoda o svätom krste, ktorú 4. júna 2001 podpísali predstavitelia Katolíckej cirkvi obidvoch obradov a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, kde sú zadefinované spoločné podmienky reálneho a účinného „otvorenia vstupnej brány kresťanstva“.
Je očividné, že na ceste jednoty sme ešte do cieľa nedošli. Medzi najdôležitejšie méty katolícko-luteránskeho dialógu patrí tzv. eucharistická pohostinnosť, teda spoločné eucharistické slávenie. Odvážne hlasy z evanjelického tábora otvorene hovoria o roku 2030, ktorý bude 500. výročím prijatia tzv. Augsburského vyznania.
