V Matúšovom evanjeliu je ako nový Eliáš predstavený Ján Krstiteľ. Čo to znamená? Ján Krstiteľ prichádza s podobným nastavením a podobnou silou a charizmou ako starozákonný prorok Eliáš. Keď evanjelista reprodukuje Pána Ježiša, nehovorí o návrate či reinkarnácii starozákonného proroka: pomenovanie je metaforické.
Eliáš, ktorý sa najčastejšie spomína v súvislosti s ohnivým vozom, bol mužom veľkej odvahy. Bol neochvejný vo svojich postojoch, v istom zmysle drzý, nebál sa ani kráľa Achaba, ani kráľovnej Jezabel.
Jezabel mala, ako sa hovorí, za ušami. Uctievala pohanského boha Baala. Podporovala výstavbu chrámov zasvätených Baalovi, podporovala a chránila Baalových kňazov a prorokov a potláčala verejné uctievanie Pána, Boha Izraela. Zároveň prenasledovala služobníkov jediného pravého Boha Izraela.
Eliášov život bol jedným veľkým volaním k obráteniu. Na hore Karmel priviedol Izrael späť k Pánovi, ukázal im pravého Boha. Na konci svojho pozemského putovania bol vzatý do neba na ohnivom voze. Izrael očakával jeho návrat pred príchodom Mesiáša – veď prorok Malachiáš jednoznačne prisľúbil, že „Eliáš opäť príde“.
K tomu ohnivému vozu. Priaznivci UFO hovoria, že odletel na rakete, že ho zobrali mimozemšťania, že patril k mimozemskej rase rovnako ako aj Pán Ježiš, ktorého po vzkriesení zahalil mrak a v tom mraku vystupoval do neba… To len pre zaujímavosť.
Vráťme sa k Jánovi Krstiteľovi. Bol to jednoduchý muž z púšte, oblečený do ťavej srsti s koženým opaskom okolo bedier, rovnako pravdovravný a trúfalý ako Eliáš. Aj Ján Krstiteľ napomínal kráľa – Herodesa.
Nakoniec aj anjel Gabriel Zachariášovi jasne predpovedal, že jeho syn pôjde „v duchu a sile Eliáša“.
Ľudia čakali niekoho iného. Nespĺňal ich predstavy. Čakali okázalý návrat proroka minimálne na ohnivom voze. No prišiel nenápadný, asketický, drsný muž, ktorý volal ľudí k obráteniu.
Aby sme to však uviedli na pravú mieru, rovnako tak nespoznali ani Ježiša. Nerozpoznali znamenia čias. Očakávali mocného Mesiáša, bojovníka, revolucionára, ktorý porazí Rimanov a vybuduje kráľovstvo Izraela.
Ježiš prišiel do chudoby, do neprijatia, do prenasledovania. Nie je to záhadné, že človek má Boha pred očami, no prehliadne ho? Nespozná ho? Je to absurdné.
Takto možno čítať aj evanjelium, že Boh nekoná tak, ako by sme konali my, že Boh nevyzerá tak, ako si ho predstavujeme my. Boh sa nezmestí do poučky. Nedajme sa teda zaslepiť vlastnými predstavami o Bohu, aby sme ho v rozhodujúcej chvíli neprehliadli.
