„Kam kráčaš, ľudstvo?“ je názov nového dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie, ktorý Vatikán zverejnil v stredu 4. marca.
Text, ktorý schválil pápež Lev XIV., chce priniesť „teologickú a pastoračnú odpoveď“ na bezprecedentné zrýchlenie technologického vývoja, ktorého sme dnes svedkami. Opiera sa pritom najmä o konštitúciu Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes (1965), ktorá vyzýva na otvorený dialóg medzi Cirkvou a svetom a zdôrazňuje celostný pohľad na človeka ako na „jednotu tela a duše, srdca a svedomia, rozumu a vôle“.
Medzi transhumanizmom a posthumanizmom
Prvá zo štyroch kapitol dokumentu sa venuje dvom výrazným myšlienkovým prúdom dnešnej doby: transhumanizmu a posthumanizmu.
Transhumanizmus chce pomocou vedy a technológie zlepšiť životné podmienky človeka a prekonať jeho fyzické a biologické hranice. Posthumanizmus ide ešte ďalej – sníva o nahradení človeka a hovorí o hybridnej bytosti, v ktorej sa stiera hranica medzi človekom a strojom.
Medzi tieto dva póly dokument umiestňuje kresťanskú vieru, ktorá pozýva hľadať syntézu ľudskosti v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý sa stal človekom, zomrel a vstal z mŕtvych.
Digitálny svet ako životné prostredie
Dokument sa podrobne zaoberá aj digitálnymi technológiami. Tie už totiž nie sú iba nástrojom, ale stali sa skutočným životným prostredím, ktoré formuje ľudské činnosti aj vzťahy.
Podľa teologickej komisie pôsobiacej pri Dikastériu pre náuku viery z toho vyplýva viacero rizík. V oblasti životného prostredia vedie rozširovanie umelej digitálnej sféry k ekonomike založenej na neobmedzenom využívaní zdrojov v mene maximálneho zisku.
Medzi „tragické dôsledky“ patrí napríklad ekologický dlh Severu voči krajinám Juhu, nekontrolovaná urbanizácia či environmentálne škodlivá politika ťažby surovín.
Digitálna revolúcia môže ovplyvniť aj medziľudské vzťahy. Jednotlivec sa totiž môže v záplave informácií a čisto virtuálnych kontaktov začať cítiť bezvýznamný a stratený.
Rastúca moc umelej inteligencie
Dokument konštatuje, že moc umelej inteligencie neustále rastie. V hyperprepojenom svete hrozí, že ekonomické, politické, sociálne či vojenské procesy sa stanú nekontrolovateľnými a neovládateľnými.
Takýto scenár ohrozuje aj samotnú komunikáciu. Technologický pokrok síce prináša výhody – priamy prístup k informáciám či nezávislé zdroje správ. No zároveň platí, že nekonečný trh správ a osobných údajov nie je vždy overiteľný a často podlieha manipulácii.
Masové médiá už preto nie sú neutrálne a ich vplyv na etiku a kultúru predstavuje výzvu pre chápanie človeka.
Infosféra a kríza západných demokracií
V takzvanej infosfére si je človek čoraz viac nie istý vlastnou identitou, a preto hľadá uznanie u druhých – neraz aj skresľovaním reality alebo presadzovaním vlastných práv proti druhým.
To vedie k sociálnym konfliktom, ktoré sa často menia na konflikty identity. Práve z toho podľa dokumentu pramení aj súčasná kríza západných demokracií – je čoraz ťažšie uvedomiť si, čo nás ako ľudí navzájom spája.
Dokument preto varuje pred tribalizáciou politickej debaty, teda pred rozdelením spoločnosti na silno polarizované skupiny, ktoré proti sebe stoja čoraz konfliktnejšie a násilnejšie.
„Vylepšovanie človeka“ a rovnováha medzi technikou a ľudskosťou
Informačná revolúcia mení aj spôsob, akým vnímame poznanie. Čoraz častejšie sa jeho horizont zužuje na to, čo dokáže spracovať umelá inteligencia. Filozofia, teológia či etika sú potom niekedy vnímané iba ako subjektívne názory alebo otázka vkusu.
Podobné riziko sa objavuje aj v oblasti tela. Pokrok biotechnológií síce môže výrazne pomôcť zdraviu a blahobytu ľudí, no dokument zároveň varuje pred rastúcim kultom tela, najmä na Západe – ideálom dokonalej postavy, večnej mladosti a krásy.
Rovnako rizikový je aj trend zvyšovania výkonu človeka, teda používanie biomedicínskych, genetických, farmakologických či kybernetických technológií na zlepšenie ľudských schopností. Takýto prístup podľa dokumentu nemožno uplatňovať bez hraníc a bez opatrnosti. Potrebná je rovnováha medzi tým, čo je technicky možné, a tým, čo je ľudsky zmysluplné.
Digitálny svet a náboženstvo: svetlo aj tieň
Dokument sa zamýšľa aj nad vzťahom medzi digitálnou technológiou a náboženstvom. Prináša pozitíva, napríklad ľahký prístup k poznaniu a informáciám. No má aj temnejšie stránky.
Internet totiž vytvára obrovský „náboženský trh“, kde si človek vyberá vieru „à la carte“ podľa vlastných preferencií. Na sociálnych sieťach sa zas objavuje kresťanská komunikácia, ktorá podnecuje konflikty alebo dokonca ničí dobré meno druhých.
V extrémnych prípadoch môže dôjsť až k „premene viery“, keď sa technológia stavia do úlohy duchovného vodcu alebo sprostredkovateľa posvätného. Dokument spomína aj bizarné javy, ako sú napríklad virtuálne požehnania či exorcizmy.
Amnézia kultúry
Druhá kapitola dokumentu sa sústreďuje na celostné povolanie človeka z kresťanskej perspektívy. Za základné súradnice ľudského života označuje čas, priestor a vzťahy.
Prvým bodom je čas. Podľa dokumentu dnes často strácame zmysel pre dejiny a všetko sa redukuje na uzavretú prítomnosť. Technológia spôsobuje akúsi amnéziu kultúry, keďže všetko pôsobí rovnako aktuálne.
„Prítomnosť, ktorá už nepozná minulosť, nemá ani budúcnosť“ – a teda ani nádej. To môže viesť k revizionizmu, popieraniu dejín či populizmu.
Evanjelium sa preto predstavuje ako kontrakultúra. Ježiš Kristus, ktorý spája čas človeka s večnosťou Boha, dáva zmysel aj zrýchleným dejinám.
Mestský vek: svetový občan aj nomád
Druhým bodom je priestor. Dokument hovorí o fenoméne „mestského veku“, teda o vzniku obrovských metropolitných oblastí, ktoré spájajú centrá a periférie.
Globalizovaná kultúra a jednoduché cestovanie robia z človeka „svetového občana“, ale zároveň aj nomáda, ktorý blúdi anonymnými miestami – letiskami či nákupnými centrami.
Tak sa stráca postava pútnika – človeka, ktorý sa vydáva na cestu za Božím volaním a pritom zostáva zakorenený vo svojej krajine.
Vzťahy ako hrádza proti uniformite
Tretím bodom sú vzťahy. Človek patrí do rodiny, národa a tradície – a práve tieto väzby formujú jeho identitu. Dokument ich prirovnáva k hrádzam proti uniformnej globalizácii.
V mene bratstva a sociálneho priateľstva – pojmov, ktoré zdôrazňoval pápež František v encyklike Fratelli tutti (2020) – dokument obhajuje jednotu v rozmanitosti.
Zároveň pripomína princíp spoločného dobra a osobitnú pozornosť voči chudobným, ktorí sa môžu v technologickej ére stať akýmisi vedľajšími obeťami pokroku.
Nekonečná dôstojnosť každého ľudského života
Povolanie človeka je úzko spojené s láskou, zdôrazňuje dokument. Každý ľudský život je plodom tvorivej lásky Otca, ktorý človeka miloval ešte skôr, než bol utvorený.
Preto má každý ľudský život nekonečnú hodnotu a nesmie byť podriadený žiadnemu politickému, ekonomickému či sociálnemu opatreniu, ktoré by jeho dôstojnosť znižovalo.
Na Západe sa však šíri „kultúra bez povolania“, ktorá mladým ľuďom berie otvorenosť pre konečný zmysel života a nádej.
Identita dozrieva v láske
Tretiu kapitolu dokumentu tvorí téma identity. „Nikto nemôže byť šťastný, ak nevie, kým je,“ zdôrazňuje text.
Úlohou človeka je stať sa skutočne sám sebou a premieňať svet podľa Božieho plánu. Ako milované Božie deti formujú ľudia svoju identitu predovšetkým v láske.
Patrí k tomu aj prijatie pohlavnosti ako daru, nie ako väzenia alebo biologického materiálu, ktorý treba meniť.
Čím autentickejšie človek žije vzťahy, tým viac dozrieva jeho identita. Byť darom pre druhých je odpoveďou na povolanie k spoločenstvu.
Patrí sem schopnosť prijímať druhých, vytvárať pevné väzby, viesť dialóg a počúvať – a zároveň právo byť sám sebou a byť odlišný od ostatných.
Dokument pripomína aj úlohu človeka ako správcu stvoreného sveta.
Napätia ľudskej identity
Štvrtá a posledná kapitola analyzuje proces formovania identity, ktorý je poznačený napätiami alebo polaritami: medzi hmotou a duchom, mužom a ženou, jednotlivcom a spoločenstvom, konečnosťou a nekonečnosťou.
Tieto napätia sa nemajú chápať v dualistickej logike, ale v jednotnom pohľade, kde rozdiely odhaľujú hodnotu rozmanitosti.
Dokument pripomína aj tajomstvo Najsvätejšej Trojice: vzťah medzi dvoma sa neuzatvára sám do seba, ale otvára sa tretiemu.
Dokonalá harmónia medzi osobami Trojice poukazuje na univerzálne bratstvo ľudstva a vyjadruje sa najmä v Eucharistii, ktorá obnovuje ľudské vzťahy a otvára ich pre spoločenstvo.
Príklad Panny Márie
V závere dokument zdôrazňuje, že o budúcnosti ľudstva sa nerozhoduje v biotechnologických laboratóriách, ale v schopnosti človeka žiť napätia dnešnej doby bez straty vedomia vlastných hraníc a otvorenosti voči tajomstvu zmŕtvychvstalého Krista.
Príkladom je Panna Mária, ktorá slobodne prijala Boží dar a stala sa tak vzorom človeka, ktorý naplno uskutočňuje svoje povolanie.
(Vatican News)
