Prípravu slávnosti blahorečenia Janka Havlíka v Šaštíne mal pod palcom Peter Novák. V nasledujúcom rozhovore nám priblíži, čo bolo na celej akcii najťažšie, koľko ľudí na slávnosť prišlo, a reč bude aj o tom, kedy so svojím tímom cítil najväčšie požehnanie.
Keď sa človek zúčastnil na slávnosti blahorečenia v Šaštíne, zostal očarený tým, ako to celé vyznievalo. Na svoje si prišli aj diváci pri obrazovkách a nakoniec nepochybujem, že aj poslucháči pri rádiových prijímačoch. Koľko ľudí bolo na slávnosti prítomných?
Bolo to okolo trinásťtisíc ľudí. Je to krásny počet, slávnosť bola úspešná. Prišli ľudia z celého Slovenska. Mali sme pútnikov z východu, stredu aj iných kútov Slovenska, nesklamali Záhoráci ani západniari. Mali sme však aj pútnikov zo zahraničia, prišli ľudia z Moravy a Čiech.
Čo sa týka biskupov, kňazov a rehoľníkov, aj o nich si vediete štatistiku?
Samozrejme. Na slávnosti bolo 30 biskupov, 370 kňazov a vyše 400 rehoľníkov a rehoľníčok. Určite ich však bolo viac, boli to tí, ktorí prišli so svojimi pútnikmi.
Dekrét o uznanom mučeníctve Janka Havlíka od Svätého Otca, dá sa povedať, všetkých zaskočil. Keď som sa rozprával s niektorými rehoľníkmi, vraveli, že slávnosť má byť čoskoro a nevedia si predstaviť, ako by sa to tak rýchlo dalo zorganizovať. Nakoniec sa to podarilo aj vďaka vám. Ako to vnímate?
Áno. Ten dekrét bol vydaný v decembri 2023. Vincentíni sa tešili, že budú mať nového blahoslaveného, no času bolo skutočne málo. Hľadali niekoho, kto by mal potrebné skúsenosti, nakoniec oslovili mňa. Participoval som na slávnosti blahorečenia Titusa Zemana, mám za sebou spolupráce na medzinárodnej úrovni a viacero cirkevných záležitostí. Tešil som sa z toho, ale priznávam sa, že to bola veľká výzva. Predsa len nemáme slávnosti blahorečení každý deň… Prijal som to s pokorou. Dali sme dokopy tím, museli sme rozložiť sily a zrátať, čo je potrebné zabezpečiť po personálnej, finančnej či časovej stránke.
Termín bol skutočne znepokojujúci. Koľko ste mali na celú prípravu? Boli aj nejaké komplikácie?
Termín bol jasný: 31. august 2024. Sedem mesiacov tvrdej driny. Ale podarilo sa to. Ak robíte niečo Božie, tak sa činí aj „rohatý“. Čiže ani nezdary nás neobchádzali, no cítili sme, že sa dejú zázraky. Zvlášť vtedy, keď sme už šli do finále. Veríme, že to bolo aj na príhovor Janka Havlíka, ktorého sme prosili o pomoc. Samozrejme, nikto nemusí veriť na zázraky, ale za všetko spomeniem, že polovica tímu pred akciou ochorela. A doslova z hodiny na hodinu sa všetci uzdravili. Okrem toho veľa ľudí nás podporovalo svojimi svedectvami a modlitbami.
Ako miesto blahorečenia ste zvolili Šaštín. Prečo? Bolo to preto, že Janko Havlík bol zo Záhoria?
Čiastočne áno, ale iba tento dôvod by nestačil. Zavážilo, že Janko bol horlivý mariánsky ctiteľ, do Šaštína chodieval na púte, čiže chodil po tých istých uliciach ako my, sedel v tých istých laviciach v Bazilike Sedembolestnej ako aj my, ako pútnici, ktorí sem prichádzajú. Zavážil aj praktický rozmer. Ľudia sú zvyknutí sem chodiť, logisticky je to dobré miesto, bol tu Svätý Otec, ľudia to tu poznajú, je tu zázemie, netreba všetko stavať, ako sa hovorí, na zelenej lúke.
Aké máte reakcie na celú slávnosť?
Nechcem, aby to vyznelo ako vystatovanie, a tiež sa rád vyhnem falošnej skromnosti, no dostávajú sa k nám slová obrovskej vďaky. Janko Havlík a jeho príbeh má v spoločnosti ohlas. Vydarila sa duchovná príprava, deviatnik, slávnosť samotná aj kultúrny program. Bohu vďaka!
Kult sa musí budovať a udržiavať. Príbeh Janka Havlíka bol dlho lokálnym príbehom. Vám sa podarilo ho dostať do širokého povedomia. Ale čo ďalej?
Raz sa ma jeden kardinál spýtal, či sú na hrobe Titusa Zemana čerstvé kvety. Je to taká drobnosť, no mnohé odhalí. Ak sú tam čerstvé kvety, tak jeho odkaz žije. Príbeh Janka Havlíka niesli jeho rodáci, jeho rodina, no rozprávali ho aj jeho spoluväzni. Nakoniec aj kniha Antona Srholca Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov hovorí o Jankovi Havlíkovi. Zachovali sa Jankove denníky, modlitby… Čiže kult žil. Našou úlohou bolo dostať ten príbeh medzi ľudí. Sami sme si na začiatku kládli otázky, ako to urobiť, s akou pointou pracovať…
Dôležitým symbolom a poznávacím znakom blahoslaveného Janka Havlíka sú reťaze. Prečo?
Reťaze majú dve roviny. Symbolizujú život Janka Havlíka ako väzňa, no ešte viac symbolizujú Janka Havlíka ako človeka, ktorý je nimi spojený s Bohom. To puto nepretrhlo ani väznenie, ani bolesť, ani nespravodlivosť, ktorú Janko zažil.
Relikviár uložený v Bratislave-Ružinove v Kostole svätého Vincenta de Paul má tvar diamantu. Prečo?
Diamant je to najcennejšie, čo pod zemou nájdete. Janko Havlík je vzácny. Chcel by som dodať, že relikviár je dvojposchodový a váži 92 kíl. Je zapečatený. Autormi tohto diela sú Marián Králik a Andrej Botek. V relikviári je použité tzv. inteligentné sklo, ktoré sa mení podľa svetelných podmienok.
Čo vám osobne dala práca na tomto projekte?
Spolupracoval som aj na filme Slobodní, v ktorom autori približovali život Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho. Príbeh Janka Havlíka mi do toho zapasoval. Okrem toho sme s deťmi zaradili Janka Havlíka do svojich modlitieb. Janko sa stal súčasťou našich životov.
