Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. (Mt 11,28-30)
Don Bosco hovorieval, že ak sa žiaci netúžia cez prestávku hrať, potom sú buď chorí, alebo leniví; teda že si už počas vyučovania natoľko odpočinú, že sa im nežiada robiť to ešte aj vo chvíľach voľna. Dnes je to čudne podelené aj medzi dospelými: jedni sa až príliš namáhajú a iní len odpočívajú. Jedno škodlivejšie ako druhé.
Tým, ktorí „trpia“ znudenosťou, Ježiš odkazuje, aby si najskôr poctivo zarábali na chlieb a zanechali prázdny život. A tých, čo sú unavení a preťažení – aj v dôsledku leňošenia iných –, pozýva do svojej školy správneho odpočinku.
Aj na Ježiša doliehala ťarcha jednotlivých dní, páľava slnka i tlak ľudskej biedy, námaha neustáleho putovania bez stálej strechy nad hlavou, vyučovania i unikania intrigám. Z mnohých náznakov vidno, že sa vedel potešiť chvíľam ticha, pookriatia s priateľmi a že dobre vedel, ako pre vnútornú rovnováhu toto všetko potrebujeme aj my.
Ešte lepšie však vedel, že ani tie najpríhodnejšie podmienky nezaistia pokoj a odpočinok, ak má človek rozorvané srdce, nepokoj v duši, rozbité vzťahy, nemôže zaspať, lebo nevie odložiť skutočné či vsugerované ťažkosti. Pán svojím prístupom neučí vyhnúť sa problémom, ale riešiť ich: odovzdanosťou im dávať ľahkosť, odosobnením ich zbavovať ťarchy urazeného ega a motiváciou im dávať vnútorný zmysel, ktorý nadľahčuje najmä nezmyselnosť, rutinu a nezáživnosť mnohých bremien. Niesť jeho jarmo znamená nepriťažovať si ho ďalšími, úplne zbytočnými.
Čo sa týka prístupu, Ježiš hovorí o tichom a pokornom srdci. Znamená to odovzdanosť, nezaťažovanie sa tým, ako na moju činnosť pozerajú druhí, slobodu od útokov a nezáujem o uznanie. Tichosť znamená aj pokojné sústredenie, vloženie sa do toho, čo mám práve robiť.
Ježiš vnáša harmóniu do človeka samého. Nie odpočinok ako znudené vylihovanie na slnku v anonymnej mase, zabarikádovaný hlukom svojej hudby v ušiach… Aj do letných dovolenkových dní zaznieva pozvanie: „Učte sa odo mňa!“
Okrem iného učiť sa od neho znamená aj nadľahčovať si nesenie kríža radostným prístupom. Bývame až príliš pohltení vážnosťou situácie a svojich úloh, a pritom je to len nedostatok nadhľadu, teda pohľadu z Božej perspektívy, i dôsledok toho, že sa berieme príliš vážne.
Prvým krokom je prichádzať k Ježišovi, nezostávať so svojimi problémami osamote. A skladať ich z pliec k Pánovým nohám. Nemyslieť si, že musím všetko uniesť, vyriešiť a vydržať sám.
Pán nesľubuje, že nás zbaví krížov, ale že nás naučí niesť ich. Oslobodí nás od tých, ktoré sú dôsledkami hriechu a vyrábame si ich sami ako nezmyselné bremeno. No ani spása nie je možná bez kríža. Kto chce na nej spolupracovať, musí nahradiť svoj nezmyselný kríž hriechu Jeho zmysluplným krížom vykúpenia. Neponúka nám rekreáciu, ale motiváciu, neodníma kríže, ale ponúka silu, s ktorou ich možno ľahšie niesť.
