Milí čitatelia, pri príležitosti osláv dvoch septembrových mariánskych sviatkov – ôsmeho sme oslávili narodenie Panny Márie a pätnásteho vzdáme úctu jej titulu „Sedembolestná“ – si dovoľujem priblížiť vám dielo s názvom Šalamúnovo lôžko – Príbehy o zázrakoch Presvätej Bohorodičky (gr. Κλίνη Σολομώντος – Ιστορίες Θαυμάτων της Παναγίας) z Kréty z konca 16. storočia.
Zatiaľ čo západná tradícia zachováva mnoho rozprávaní o zásahoch Panny Márie, ku ktorým kedysi dochádzalo najmä pri ničivých prírodných katastrofách a iných veľkých nešťastiach, z grécky hovoriaceho prostredia z obdobia raného novoveku sa nám dielo Šalamúnovo lôžko zachovalo ako jediné svojho druhu. Kňaz Ioannis Morezinos z Chandaku (dnešný Heraklion) ho napísal ako prejav vďaky Presvätej Bohorodičke za svoju záchranu v čase morovej epidémie v rokoch 1592 – 1593.
Pri výbere názvu sa autor inšpiroval veršami z biblickej knihy Pieseň piesní: „Hej, to je Šalamúnovo lôžko! Šesťdesiat bohatierov vôkol neho, hrdinov izraelských. Všetci sú v zbroji, skúsení v boji. Každý má paloš pri boku pre nočné postrachy.“ (Pies 3,7-8) Podľa interpretov slovné spojenie „Šalamúnovo lôžko“ symbolizuje Presvätú Bohorodičku; podľa slov samého autora predstavuje tematický základ diela.
Dielo pozostáva zo šesťdesiatich kapitol, pričom každá oslavuje špecifickú vlastnosť Panny Márie, ako jej ju pripisuje Sväté písmo a cirkevné hymny. Súčasťou jednotlivých kapitol je prológ, po ktorom nasleduje rozprávanie o zázraku a záverečné ponaučenie.
V poradí šestnásta kapitola nesie názov „Očista“ (gr. Λουτὴρ). Osoba Panny Márie predstavuje prototyp čistoty a zároveň pomáha tým, ktorí sa usilujú o očisťovanie svojho svedomia a čistotu mysle. Zázrak obsiahnutý v tejto kapitole hovorí o záchrane muža, ktorý mal Božiu Matku v osobitnej úcte; v mojom nedokonalom preklade znie:
V Konštantínopole žil ikonopisec menom Ján. Tento umelec tvoril všetky svoje diela s bázňou a vierou. Predsa však, keď zhotovoval podobizeň Panny Márie, usiloval sa, najlepšie ako vedel, o dielo krajšie od ostatných. Pracoval tým najumnejším spôsobom, aby ten, kto sa na obraz pozrie, videl v Bohorodičke obdivuhodnú ozdobu.
Naopak, keď Ján maľoval nepriateľa, ako po ňom Kristus šliape pri svätom vzkriesení alebo pri svojom slávnom druhom príchode, právom mu dával podobu takú škaredú, že kto naň pohliadol, povedal si, že jakživ nevidel nič ohavnejšie. A ja blahorečím Jánovmu skvelému remeslu a jeho dobrému úmyslu.
Avšak tie netešili nepriateľa Pravdy, toho démonického ducha. Všemožne hľadal príležitosť zbaviť sa Jána nie preto, že na ikonách ho ohavil, lebo robil, čo mal – diabol totižto hanobil krásu Panny Márie, hoci dobre vedel, že Božia Matka je krásna –, ale preto, že krása Jánových ikon privádzala ľudí okrem obdivu aj k viere. Diabol si preto zaumienil Jána zabiť.
V tom čase v meste postavili vysoký chrám a podľa posvätnej tradície ho chceli celý vyzdobiť maľbami. O túto službu požiadali ikonopisca Jána. Umelec začal pracovať zhora, s pomocou vysokého lešenia. Ako prvé mal v úmysle znázorniť Zvestovanie.
Vo chvíli, keď začal vyobrazovať osobu Presvätej Bohorodičky, zbadal pred sebou na lešení diabla. Ten Jánovi ľstivým hlasom hovorí: „Odtiaľto mi nemáš kam ujsť. Keďže vo výškach chrámu chceš namaľovať krásny obraz, mal by som ťa tu poriadne pripevniť!“ V tej chvíli zlý duch zodvihol jeden koniec lešenia a ikonopisec spadol na chrbát.
Ján sa snažil ratovať, no nevidel nikoho, kto by mu bol pomohol.
Ó, zázrak zázrakov! Z počiatočnej maľby Presvätej Bohorodičky zázračne vystúpila ruka, ktorá Jána zachytila a zachránila ho pred istou smrťou. V tej chvíli sa lešenie uvoľnilo a zosypalo sa na zem.
Razom sa zbehli ľudia, ktorí ikonopiscovi pristavili rebrík, a on zišiel dole bez najmenšej ujmy. Dav žasol a čudoval sa, ako Ján mohol prežiť taký hrôzostrašný pád lešenia, až kým to on sám všetkým nevysvetlil.
Nepriateľ sa už nikdy viac nepokúsil ublížiť tomuto pobožnému umelcovi. Ba čo viac, ľudia začali prejavovať jeho obrazom ešte väčšiu úctu. Odvtedy, čo zázračne prežil pád lešenia z múrov vysokého chrámu, si aj jeho samého veľmi vážili na znak milosti, ktorú mu Panna Mária preukázala za jeho zbožnosť.
Čas nijako neuberá na platnosti podstaty tohto dávneho príbehu. Presvätá Bohorodička k nám aj dnes, prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista, dokáže vystrieť svoju pomocnú ruku v každej, aj v tej poslednej chvíli. Ale načo tá tieseň? Obracajme sa na Božiu Matku ešte pred útokom nepriateľa, aby „na chrbte“ ako prvý skončil on, nie my.
