Gréckokatolícka cirkev si 6. marca pripomína štyridsiatich dvoch svätých mučeníkov z Amoria (dnes na jeho ruinách v Turecku stojí mesto Hisarköy). Ich hrdinský príbeh sa odohráva v 9. storočí, keď Byzantská ríša čelila útokom Saracénov.
V roku 838 sa stalo cieľom ich nájazdu mesto Amorion, dôležité centrum maloázijskej hornej Frýgie. Po zrade jeho vojenského veliteľa menom Baditses mesto padlo. Čelných predstaviteľov armády a mesta — celkovo štyridsaťdva mužov — útočníci zajali a odvliekli do Sýrie, kým Amorion vyplienili a zrovnali so zemou.
Počas siedmich rokov strávených vo väzení Saracéni zajatcov všemožne presviedčali, aby sa zriekli kresťanstva a prijali islam. Sľuby bohatstva, vyhrážky mučenia ani iné pokušenia však ich vierou neotriasli. Nepomohli ani tvrdé tresty a hrozby smrťou. Keď mučitelia videli ich neoblomnosť, rozhodli sa ich popraviť, čo malo slúžiť ako varovanie ostatným.
Zvlášť výrazne vyniká príbeh Teodora, ktorý bol pôvodne kňazom, ale neskôr sa stal generálom. Jeho trýznitelia sa mu posmievali, že opustil Krista, keď zanechal kňazstvo a zvolil si vojenský život. No Teodor im odvetil: „Neopustil som Krista. Opustil som kňazstvo pre vlastnú nehodnosť. Teraz musím pre Krista preliať svoju krv, aby mi odpustil hriechy, ktoré som proti nemu spáchal.“
Všetkých mučeníkov napokon sťali mečom okolo roku 845 a ich telá hodili do rieky Eufrat. Napriek ich smrti sa ich viera stala svetlom pre ostatných kresťanov a ich udatnosť bola v liturgii oslavovaná prívlastkami ako blahoslavený Teodor, nepremožiteľný Kalixt, udatný Konštantín, obdivuhodný Teofil a nezlomný Basoes.
Za zmienku stojí, že ani zradca Baditses neunikol spravodlivosti — aj jeho napokon jeho noví spojenci usmrtili, keďže usúdili, že zradcom sa nedá veriť.
Odkaz týchto svätých mučeníkov nás pozýva k pevnej viere, aj keď čelíme útokom zvonka či pochybnostiam zvnútra.
Svätí mučeníci z Amoria, orodujte za nás!
