Otec Patrik Taraj, špirituál Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, sa podujal na neľahkú, no fascinujúcu úlohu. Stal sa slovenským hlasom celosvetového fenoménu – podcastu Biblia za rok (podľa originálu Bible in a Year s otcom Mikom Schmitzom).
V rozhovore nám poodhalil nielen zákulisie nahrávania tohto maratónskeho diela, ktoré odštartuje 1. januára 2026, ale zaspomínal si aj na svoje štúdiá v Ríme či službu tajomníka trom spišským biskupom. Prezradil tiež, v čom je dnešná generácia bohoslovcov iná a ako pri hre na heligónku ventiluje náročné dni.
Otec Patrik, mnohí ťa poznajú ako špirituála v seminári, no čoskoro sa staneš súčasťou každodenného života tisícok Slovákov ako hlas podcastu Biblia za rok. Aká je však tvoja minulosť? Študoval si v Ríme – čo z talianskej mentality by si najradšej preniesol k nám na Slovensko?
Asi tú ich otvorenosť. Keď sme o tom debatovali so spolubratmi, zhodli sme sa, že Rím a Vatikán majú špecifickú atmosféru. Ktokoľvek tam príde, cíti sa prijatý. Taliani na mňa pôsobili ako národ s otvorenou náručou. My o sebe hovoríme, že sme srdeční, ale Taliani vedia otvoriť srdce inak – vedia pochváliť, sú empatickí. Stačí, že vieš štyri slová po taliansky, a už ťa chvália, ako dobre hovoríš. Vďaka tomu sa nehanbíš a dokážeš byť tým, kým si. Táto otvorenosť a prijatie sa mi veľmi páčili.
Vo svojej životnej histórii si bol tajomníkom až troch biskupov – Mons. Štefana Sečku, Mons. Jána Kuboša a krátko aj súčasného otca biskupa Mons. Františka Trstenského. Čo ťa táto služba v kuchyni diecézy naučila?
Naučilo ma to uvedomiť si, že akokoľvek slúžiš v Cirkvi, vždy ju môžeš budovať. Keď som išiel študovať za kňaza, netúžil som pracovať na biskupskom úrade, cítil som sa dobre v pastorácii. Ale keď som túto službu prijal, snažil som sa ju robiť celým srdcom. Videl som, že aj tajomník vie urobiť pre diecézu veľmi veľa dobra.
Čo je náročnejšie – byť tajomníkom biskupa, farárom, alebo špirituálom v seminári?
Na biskupskom úrade ide najmä o telefonáty, maily a o organizáciu, málokedy je to tá klasická pastoračná služba. V seminári je to iné, tu som v službe duchovného sprievodcu, budujem vzťahy a starám sa o duchovný rast seminaristov. Ale priznám sa, v srdci mám stále túžbu byť raz takým obyčajným farárom. S tým som išiel do kňazstva a verím, že raz to príde.
Poďme k projektu Biblia za rok. Americká verzia s otcom Mikom Schmitzom je obrovský hit. Nebojíš sa, že po spustení slovenskej verzie stratíš svoje súkromie a staneš sa verejne známou hviezdou?
Nezamýšľal som sa nad tým, ale nebojím sa toho. Ak ma ľudia budú poznať vďaka tomu, že ohlasujem evanjelium a čítam Božie slovo, budem rád. Horšie by bolo, keby ma spájali s niečím negatívnym. Už ako kaplán vo Vysokých Tatrách som spoznal množstvo ľudí z celého Slovenska a vždy bolo milé, keď sa ku mne po rokoch prihlásili.
Snažil si sa pri nahrávaní napodobniť štýl amerického otca Mika, alebo ideš vlastnou cestou?
Popravde, anglický originál som predtým nepočúval, pustil som si ho, až keď ma oslovili. Nechcem ho kopírovať. Verím v silu Božieho slova a snažím sa ho prečítať dobre a zrozumiteľne. Komentáre sú síce od neho a majú veľkú teologickú hĺbku, čo aj mňa osobne obohacuje, ale prednes je môj. Nechcem sa štylizovať do niečoho, čo nie som.
Ide o 365 dní, čo je obrovské kvantum nahrávania. Ako to zvládaš popri práci v seminári? Máš nejaký náskok pre prípad choroby?
Mám jednu výhodu. Ešte predtým, než som vedel o tomto projekte, som si dal záväzok prečítať celú Bibliu počas Jubilejného roka. Keď ma oslovili, v podstate som len zapol mikrofón k tomu, čo by som aj tak robil. A začal od začiatku. (Úsmev.)
Aktuálne mám nahraté epizódy na viac ako dva mesiace dopredu. V lete som chcel nahrať viac, ale v Spišskej Kapitule sa prerábala ulica, zbíjačky a hluk mi to nedovolili. Momentálne som po chorobe a hlas sa mi ešte len vracia, takže tá rezerva dvoch mesiacov sa mi teraz veľmi hodí.
Mnohí ľudia začnú čítať Bibliu v januári, ale pri ťažkých knihách ako Levitikus to vzdajú. Ako ich chceš motivovať, aby vydržali?
Obrovskou výhodou tohto projektu je plán čítania od biblistu Jeffa Cavinsa. Je unikátny. Nečítame Bibliu zaradom od Genezis po Zjavenie, ale knihy sú premiešané. Číta sa naratívna kniha (dej), k tomu poetická kniha (napr. Žalmy) a prorocká kniha.
Všetko to má súvis. Keď čítame Genezis, k tomu Jóba a Žalmy, zrazu to do seba zapadá. Vďaka tomu ani pri náročných pasážach s rodokmeňmi sa celá epizóda netýka len mien. Je to veľmi pútavé a udržateľné.
Kto ťa do tohto projektu namočil?
Spískala to Jarka Pytelová z vydavateľstva Nová Jar. Ona má srdce, ktoré horí pre evanjelizáciu. Oslovila ma, či by som do toho nešiel. Najprv som vnútorne cítil, že nie, ale sľúbil som, že sa budem modliť. Keď som zistil, že otec biskup František Trstenský nielenže o projekte vie, ale dokonca ma odporučil, bol to ďalší impulz. Čím viac som sa modlil, tým viac som cítil, že to mám robiť. Nemohol som pred tým utiecť ako Jonáš pred Ninive. (Úsmev.)
V seminári pracuješ s novou generáciou budúcich kňazov. V čom sú iní oproti tvojim časom?
Je to úplne iná generácia, aj keď vekovo sú tu chlapci od 19 do 33 rokov. Čo ma však veľmi pozitívne prekvapilo, je prostredie dôvery. Keď som bol v seminári ja, mali sme pred predstavenými väčší rešpekt až strach, bola tam istá bariéra. Dnešní chlapci sú bezprostrední, otvorení a priami. Nemajú zábrany prísť a povedať veci slušne, ale na rovinu. Zmizol ten strach a to vnímam ako veľký krok vpred.
Na záver z iného súdka – hovorí sa o tebe, že si hudobne nadaný. Na čom všetkom hráš?
Chodil som na akordeón, viem zahrať na klavíri, gitare a aktuálne najradšej hrávam na heligónke. Mám dokonca aj fujaru, ktorú som dostal ako dar, keď som odchádzal z Tatier, pretože som sa na nej naučil hrať kvôli jasličkovej pobožnosti. Hudba je pre mňa obrovský ventil. Pochádzam z hudobníckej rodiny a aj v ťažkých chvíľach, napríklad počas covidu, mi hudba pomáhala. Keď mi bolo ťažko, sadol som si za klavír – môj farár vtedy hovorieval, že presne vie, kedy prežívam niečo náročné, práve podľa toho, že hrám.
Máš nejaký obľúbený biblický citát, ktorý by si nám nechal ako odkaz?
Ak by išlo o verš, tak z Prvého Jánovho listu: „Dokonalá láska vyháňa strach.“ A ak by išlo o biblickú stať, tak je to vyvolenie dvanástich apoštolov.
Podcast Biblia za rok bude dostupný od 1. januára 2026. Pre záujemcov bude k dispozícii aj tlačený sprievodca s modlitbami a poznámkami, ktorý vznikol aj vďaka masívnej podpore verejnosti. Neváhajte si vypočuť celý rozhovor s otcom Patrikom Tarajom v podcastovej verzii, a, samozrejme, tiež dať si novoročné biblické predsavzatie už dnes.
