V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ A povedal im: „Ešte nechápete?“ (Mk 8,14-21)
Čím som starší, tým častejšie si zabúdam pred cestou zabaliť niečo dôležité. Vraciam sa aj trikrát po niečo a modlím sa k Duchu Svätému, aby som na nič podstatné nezabudol.
Apoštoli zistili, že si zabudli vziať dostatok chleba. Často totiž odišli s Ježišom na odľahlé miesto… Ježiš si všimne, že sú ustarostení o chlieb. Ale najskôr reaguje na predchádzajúcu udalosť:
K Ježišovi prišli farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“ Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh. (Mk 8,11-13)
Chráňte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa, teda pokrytectva. Tak ako môžeme povedať, že sme všetci hriešnikmi, rovnako máme sklon k pokrytectvu. Farizeji už asi počuli o mnohých zázrakoch, uzdraveniach i o rozmnožení chlebov, teda nasýtení tisícov hladných, napriek tomu žiadajú znamenie.
Moje či naše predstavy o tom, aký by mal byť Boh, čo by mal robiť a ako, sú tiež často skreslené. Som hlboko veriaci, kým na mňa nepríde utrpenie či zjavná nespravodlivosť, a vtedy sa pýtam: „Ako si mohol, Bože, toto dopustiť?“ A rovnako ako Izraeliti zabúdam, aké veľké veci urobil Pán v mojom či našom živote. Veď celý náš život je jeden veľký zázrak!
Teda jedno napomenutie nám dáva Ježiš, aby sme sa chránili kvasu pokrytectva. To prichádza ako pokušenie, ktorému môžeme odolať, ale i podľahnúť. Druhé je spomenúť si i v ťažkých chvíľach, že sa nemusím strachovať. Stačí si len spomenúť, ako sa o mňa Boh stará.
Ježiš vyzýva svojich učeníkov i nás, aby sme nad hmotné starosti postavili jeho poslanie vo svetle jeho zázrakov.
