Pamätáte si na detské hry v lese? Keď sme vybehli na čistinku, postavili sa oproti kopcu a skúšali, či funguje ozvena? Stačilo zakričať: „Aaa!“ a po chvíli sa z hory vrátil náš hlas späť. Fascinovalo nás, že dokáže zopakovať nielen výkrik, ale aj celé slová, ktoré sme vyslovili.
Tento jednoduchý zážitok z detstva je krásnym obrazom jedného úryvku evanjelia. Ježiš vystupuje na vrch a volá si učeníkov. Najprv zaznie jeho hlas – povolanie. A potom prichádza ozvena – odpoveď tých, ktorí ho počuli. Nezostali stáť na mieste, nezostali pri starom spôsobe života. Zanechali všetko, čo ich viazalo, a stali sa ozvenou Kristovho hlasu.
No ozvena v ich živote nezostala iba pri jednorazovej reakcii. Ježiš ich posiela ďalej: „Uzdravujte chorých, oslobodzujte posadnutých, kriesťte mŕtvych, ohlasujte evanjelium.“ Inými slovami: Nech váš život stále odráža môj hlas. Buďte mojou ozvenou tam, kam vás pošlem.
A tu prichádza výzva aj pre nás. Aké ozveny nesie náš život? Čo sa odráža od našich slov, postojov a skutkov? Je to len prázdny hluk, sťažnosti, šírenie nervozity a nepokoja? Alebo sa v nás odráža Kristus – jeho pokoj, odpustenie, radosť a nádej?
Byť Ježišovou ozvenou znamená žiť tak, aby ľudia okolo nás v našich slovách a skutkoch počuli nie nás, ale jeho. Aby sa naše životy stali odrazom jeho evanjelia. A to nemusí byť nič veľkolepé – často stačí malé gesto, povzbudivé slovo, úprimná modlitba.
Svet potrebuje počuť Kristov hlas aj dnes. A Ježiš nás pozýva, aby sme sa stali jeho ozvenou – tam, kde žijeme, medzi tými, ktorých stretávame, v každodennosti, ktorá sa nám možno zdá obyčajná. Lebo aj tam môže zaznieť jeho hlas – ak ho necháme odraziť cez naše srdce.
Staňme sa Kristovou ozvenou, aby sa tak jeho hlas dostal ďalej – až k ušiam a srdciam ľudí dnešného sveta.
