Organizácia pre práva zvierat PETA pokračuje vo svojich apeloch aj na súčasnú hlavu Katolíckej cirkvi. Uplynulý utorok premietla na fasádu Apoštolského paláca obrázok s nápisom „Býčie zápasy sú hriech“ v snahe primäť pápeža Leva XIV., aby túto praktiku odsúdil.
Vo vyhlásení organizácie sa uvádza, že projekcia je odkazom pre pápeža Leva, aby „prerušil väzby Cirkvi s násilným a smrteľným priemyslom býčích zápasov“.
„Organizácie PETA vyzývajú pápeža Leva XIV., aby začal svoj pontifikát tým, čo by podľa nás urobil pápež František, a odsúdil mučenie a zabíjanie býkov počas katolíckych osláv,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Opisuje tradíciu býčích zápasov ako „[zabíjačku]… konanú na počesť katolíckych svätých“.
„Počas týchto udalostí útočníci na koňoch vrazia kopije do býčieho chrbta a krku, kým ostatní nezačnú bodať do jeho chrbta banderily, čo mu spôsobuje ostrú bolesť vždy, keď otočí hlavu, a obmedzuje mu rozsah pohybu. Nakoniec, keď býk zoslabne v dôsledku straty krvi, objaví sa matador a pokúsi sa zviera zabiť vrazením meča do jeho pľúc,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Nie je to po prvýkrát, čo PETA použila obdobnú taktiku, aby sa dosiahla reakcia Vatikánu na túto tému.
V auguste 2024 dvaja aktivisti prerušili audienciu s pápežom Františkom tým, že preskočili bariéru, ktorá oddeľuje zónu na sedenie od centrálnej uličky Auly Pavla VI., pričom mali na sebe tričká s nápisom „prestaňte žehnať býčím zápasom“ a mávali transparentmi s nápisom „býčie zápasy sú hriech“.
Pred Veľkou nocou v roku 2024 nalepila organizácia PETA na autobusy a billboardy po celom Ríme nálepky s nápisom „Býčie zápasy sú hriech. Požiadajte svojho kňaza, aby ich odsúdil“.
A v januári toho istého roku dvaja aktivisti PETA prerušili vešpery, ktorým predsedal pápež František na sviatok Obrátenia svätého Pavla v Bazilike svätého Pavla za hradbami.
Prax býčích zápasov je stále rozšírená v Španielsku i krajinách Latinskej Ameriky, kde sa teší podpore mnohých biskupov. Na niektorých miestach sú dokonca „kapláni býčích zápasov“ poverení starostlivosťou o duchovné potreby býčích zápasníkov i ostatných zainteresovaných. Kto by nepoznal známu tradíciu behu s býkmi v Pamplone, ktorá je súčasťou celotýždňových osláv sviatku svätého Fermína? V Madride sa zas najväčšie každoročné býčie zápasy na svete konajú okolo sviatku svätého Izidora, patróna mesta.
Každá väčšia býčia aréna v Španielsku a Latinskej Amerike má vysvätenú kaplnku s Najsvätejšou sviatosťou a miestnym kňazom slúžiacim ako kaplán.
Mnohé býky sú požehnané pred koridou miestnymi kňazmi. A v Španielsku a niektorých častiach Latinskej Ameriky bolo mnoho kňazov toreadormi.
Aj v kolégiu kardinálov majú býčie zápasy svojho podporovateľa. Je ním kardinál Baltazar Porras Cardozo, emeritný arcibiskup Caracasu. Kardinál sa pravidelne zúčastňoval býčích zápasov na svojom predchádzajúcom pôsobisku v Méride a navštevoval aj býčie zápasy na námestí Plaza de Las Ventas v Madride. Celebroval tiež záverečnú omšu 1. medzinárodného stretnutia kaplánov a kňazov býčích zápasov , ktoré sa konalo v Zamore v Španielsku v apríli 2024 za účasti 50 kňazov zo Španielska, Portugalska, Mexika a Venezuely.
Prístup Cirkvi k Býčím zápasom však bol aj odmietavý V roku 1557 napríklad pápež Pius V. vydal bulu zakazujúcu býčie zápasy pod hrozbou exkomunikácie a odopretia cirkevného pohrebu každému, kto počas nich zahynie. Pápež nazval býčie zápasy „krutými a nízkymi predstaveniami diabla, a nie človeka“. Kráľ Filip II. však bulu odmietol a jej vydanie v Španielsku zakázal.
Nástupca Pia V. pápež Gregor XIII. zrušil trest exkomunikácie, no ponechal ho v platnosti pre duchovných, ktorí sledovali alebo sa zúčastňovali býčích zápasov.
V roku1920 kardinál Pietro Gasparri, vtedajší vatikánsky štátny sekretár, napísal list prezidentovi Spoločnosti na ochranu zvierat v Toulone, v ktorom objasnil postoj pápeža Benedikta XV. k býčím zápasom a uviedol, že „za býčími zápasmi je ukotvené ľudské barbarstvo a niet pochýb o tom, že Cirkev naďalej odsudzuje tieto krvavé a hanebné predstavenia, rovnako ako to robila v minulosti“.
Katolícki kritici býčích zápasov citujú aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý hovorí, že „protirečí ľudskej dôstojnosti zvieratá zbytočne trápiť a márniť ich životy.“ (2418)
Čo sa vlastne deje na býčích zápasoch? Býčie zápasy sú divadelné predstavenie bežné v Španielsku, Portugalsku a mnohých španielsky hovoriacich krajinách, pri ktorom sa v aréne (v španielčine nazývanej plaza de toros ) udeje býk proti toreadorovi (v španielčine nazývaný matador ), čo zvyčajne končí zabitím býka.
Býky používané v býčích zápasoch nie sú typickým dobytkom, ale špecifickým, divokejším plemenom, ktoré sa chová na Pyrenejskom polostrove a v Latinskej Amerike na býčie zápasy. Väčšina bojových býkov váži 600 až 750 kilogramov.
Býčie zápasy vyvolávajú kontroverzie pre zdĺhavé zabíjanie býka pre zábavu.
Počas zápasu sú býky opakovane bodané kopijami a ostnatými palicami, čo spôsobuje bolesť a stratu krvi. Kritici tvrdia, že toto úmyselné spôsobovanie bolesti a strachu zo športových dôvodov je vo svojej podstate kruté a porušuje moderné štandardy dobrých životných podmienok zvierat a etického zaobchádzania. To viedlo k zákazu býčích zápasov v niektorých krajinách a mestách.
Zástancovia býčích zápasov ich obhajujú ako kultúrnu tradíciu, ktorá bola prítomná v celej španielskej histórii. Tiež hovoria, že bojové býky sú chované humánnejším spôsobom ako zvieratá v továrňach, pretože sa voľne pohybujú a sú dobre kŕmené po celý život – že okrem „jedného zlého dňa“ na konci majú býky chované na zápasy jedny z najlepších životov, v aké hospodárske zvieratá môžu iba dúfať.
Napriek kontroverzii Cirkev v modernej dobe formálne neodsúdila túto prax a menovanie kaplánov pre býčie zápasy a oslavy býčích zápasov počas sviatkov pokračujú dodnes.
Podľa The Pillar spracoval Rastislav Čižik
