V gréckokatolíckom kalendári sa 5. máj spája s menom svätej Ireny Veľkomučenice. Z histórie jej života sa k nám dostali skôr zrkadlá legiend než strohé dátumy, a predsa patrí k uctievaným svätým Východu.
Najstaršie Menológium cisára Bazila II. (10. storočie) rozpráva, že dievča pôvodne nosilo meno Penelope a bolo dcérou kráľa Licínia (1. storočie). Vo veku šiestich rokov ju otec zo strachu o jej výnimočnú krásu zamkol do vysokej veže. Spoločnosť jej robilo trinásť služobníčok a mramorové sochy pohanských bohov. Práve tam ju navštívil staručký biskup Timotej, učeník Apoštola národov Pavla, pokrstil ju a dal jej meno Irena, čo znamená pokoj. Novopokrstená rozbila všetky modly. Rozhnevaný Licínius ju priviazal k divému koňovi, aby ju uvláčil k smrti. Kôň však dievčaťu neublížil, ale obrátil sa proti pánovi a ťažko ho zranil. Irena sa modlila pri otcovej smrteľnej posteli a ten, hovorí legenda, vstal živý a spolu s trojtisícovým obyvateľstvom kraja prijal krst.
Rímskeho miestodržiteľa Ampelia obrátenie množstva pohanov pobúrilo, preto dal Irenu uväzniť a predvolal ju pred súd, kde ju vyzval: „Zriekni sa Krista, obetuj bohom, dostaneš späť slobodu.“ Osemnásťročná panna odmietla, a tak bola podľa tradície sťatá mečom.
V 5. storočí už stál v Konštantínopole Chrám svätej Ireny (dodnes zachovaný ako múzeum). Kult prenikol aj do južného Talianska: v Lecce jej zasvätili barokový chrám s monumentálnou sochou na priečelí. Altamura i mestečká okolo Tarenta ju prijali za patrónku proti bleskom, keďže žijú na vyvýšeninách, kde prúdia prudké jadranské vetry. Neapol si po morovej rane v roku 1656 zvolil Irenu za spolupatrónku a dodnes uchováva jej striebornú bustu pri poklade svätého Januára.
Či už sa Irena narodila v Perzii, v Lecce alebo v kráľovstve svojho otca Licínia, všetky verzie sa zbiehajú v jednom bode – mladá žena si radšej nechala vziať všetko: výsady princeznej, slobodu, ba aj život, len aby nestratila poklad viery. Uprostred hluku našich čias, ktoré často velebia krásu, výkon a moc, znie Irenin provokujúci hlas: „Žiadna ľudská záruka nestojí za cenu tvojej duše.“
Pre gréckokatolíkov, ktorí si ju dnes pripomínajú v liturgii, je Irena príhovorkyňou za pokoj nielen medzi národmi, ale najmä v srdci každého, kto zápasí s pokušeniami moci či strachu. Tiež môže byť inšpiráciou, že skutočná hodnota človeka neleží v kráse zavretej vo veži, ale v hlase, ktorý sa aj tvárou v tvár hrozbe odváži vyznať: „Patrím Kristovi.“
Svätá Irena Veľkomučenica je považovaná za ochrankyňu pred bleskom a patrónku odvahy. Veriaci sa na ňu obracajú aj touto modlitbou tropára:
Tvoja ovečka Irena, Ježišu, * prevoláva veľkým hlasom: * Teba, Ženích môj, milujem. * Keď ťa hľadám, podstupujem boje. * Dávam sa ukrižovať i pochovať pri tvojom krste. * Pre teba trpím, aby som kraľovala s tebou. * Za teba umieram, aby som žila v tebe. * Ako nepoškvrnenú obetu ma prijmi, * veď som sa ti obetovala s láskou. * Na jej prosby, ako Milosrdný, ** zachráň naše duše.
