Na Tretiu adventnú nedeľu sa v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach konali sväté omše za všetkých zosnulých, ktorých darované orgány umožnili iným ľuďom žiť. Ide o tradíciu, ktorá sa na Slovensku postupne udomácnila a každoročne vytvára priestor pre vďačnosť, modlitbu i reflexiu o vzťahu viery, ľudskej solidarity a medicíny.
Osobitné miesto má slávenie v Katedrále svätého Martina v Bratislave, kde sa svätá omša za zosnulých darcov orgánov konala už po šestnástykrát. Hlavným celebrantom bol otec Róbert Holečka, ktorý sám podstúpil transplantáciu a žije s obličkou od neznámeho darcu. Jeho osobná skúsenosť dodala liturgickému sláveniu osobitnú výpovednú hodnotu.
Na slávení sa zúčastnili lekári a zdravotnícki pracovníci z transplantačného programu Univerzitnej nemocnice Bratislava na Kramároch, vedenie nemocnice, pacienti po transplantáciách, ich rodinní príslušníci, ako aj rodiny zosnulých darcov a živí darcovia orgánov. Spoločná modlitba vytvorila dôležitý priestor na spomienku na tých, ktorých smrť umožnila pokračovanie života iných.
Liturgia niesla výrazný tón vďačnosti voči darcom a ich rodinám, ako aj voči zdravotníkom, ktorých odborná práca umožňuje, aby sa darovanie orgánov stalo reálnou pomocou. Zároveň sa jasne pomenovala spolupráca Cirkvi a medicíny v službe ľudskému životu.
Darovanie orgánov a učenie Cirkvi
Postoj Katolíckej cirkvi k darcovstvu orgánov je dlhodobo konzistentný. Cirkev ho považuje za morálne prijateľný a chvályhodný čin, ak je uskutočnený slobodne, bez nátlaku a s plným rešpektom k ľudskej dôstojnosti darcu aj príjemcu.
Už pápež Pius XII. v 50. rokoch 20. storočia uznal morálnu prípustnosť transplantácií. Svätý Ján Pavol II. neskôr označil darovanie orgánov za „autentický akt lásky“, ktorým človek môže slúžiť životu aj po smrti. Benedikt XVI. zdôrazňoval potrebu prísnych etických hraníc, aby sa ľudské telo nestalo predmetom obchodovania či utilitaristického uvažovania. Pápež František označil darcovstvo orgánov za súčasť kultúry daru a solidarity, pokiaľ je zbavené komerčných záujmov.
Tieto princípy sú zhrnuté aj v Katechizme Katolíckej cirkvi, ktorý označuje darovanie orgánov po smrti za ušľachtilý a záslužný čin, ak sú splnené etické podmienky (2296).
Prečo Advent?
Skutočnosť, že sa sväté omše za zosnulých darcov orgánov slávia práve počas Adventu, má aj svoj symbolický rozmer. Advent v liturgii upriamuje pozornosť na Krista, Pána života, a na nádej, ktorá presahuje hranicu smrti. V tomto svetle sa darovanie orgánov neinterpretuje len ako medicínsky akt, ale aj ako skutok, v ktorom smrť jedného človeka umožnila život iným.
Fakty, ktoré nemožno obísť
Od roku 1990 dostalo na Slovensku vďaka transplantáciám druhú šancu na život viac než 5 000 ľudí. Len v roku 2024 sa uskutočnilo 224 transplantácií obličiek, pečene, srdca, pľúc či pankreatických ostrovčekov. Napriek tomu dnes na darovaný orgán čaká približne 360 pacientov, pre ktorých je transplantácia často jedinou možnosťou prežitia.
Slovensko patrí medzi úspešné krajiny EÚ v transplantáciách obličiek od živých darcov. Jeden zosnulý darca môže zachrániť život alebo výrazne zlepšiť jeho kvalitu až siedmim pacientom. Právny rámec upravuje zákon č. 576/2004 Z. z., pričom v Slovenskej republike platí princíp predpokladaného súhlasu. Ďalšie informácie o transplantačnom programe a aktuálne štatistiky sú dostupné na stránke Sedem životov.
