Oficiálne získal Pier Giorgio Frassati prívlastok svätý 7. septembra 2025. Zázrak potrebný na zisk tohto titulu sa stal seminaristovi, ktorý je dnes už kňazom.
Juan Gutierrez zo Seminára svätého Jána v Camarille v Kalifornii utrpel bolestivé zranenie Achillovej šľachy počas basketbalu. Magnetická rezonancia potvrdila vážne poškodenie, ktoré si zvyčajne vyžaduje dlhú a náročnú rekonvalescenciu alebo chirurgický zákrok. K fyzickej bolesti sa pridružili obavy z možných finančných nákladov na liečbu.
Na druhý deň znepokojený Juan zamieril do kaplnky seminára, kde pocítil túžbu pomodliť sa novénu k blahoslavenému Pierovi Giorgiovi Frassatimu, mladému mužovi známemu svojou láskou k Bohu, chudobným a športu.
Po niekoľkých dňoch od začiatku novény sa Juan Gutierrez ocitol sám v kaplnke, kde sa opäť modlil za svoje uzdravenie. Počas modlitby začal cítiť zvláštny pocit tepla okolo zraneného chodidla. „Spočiatku som si myslel, že niečo horí pod lavicami,“ spomínal o niekoľko rokov neskôr počas tlačovej konferencie na fare Farnosti svätého Jána Krstiteľa v Los Angeles, kde dnes pôsobí ako kňaz.
Keď však nenašiel žiadny zdroj tepla ani ohňa, pochopil, že sa deje niečo nadprirodzené. Teplo, ktoré pociťoval, ho naplnilo hlbokým pokojom a dojatím. Pri pohľade na svätostánok sa mu tlačili slzy do očí. „Táto udalosť sa ma hlboko dotkla nielen duchovne, ale uzdravil som sa aj fyzicky,“ povedal otec Gutierrez.
Seminarista Gutierrez vtedy zistil, že môže normálne chodiť a už nepotrebuje ortézu. Keď navštívil ortopéda, dozvedel sa, že po jeho zranení niet ani stopy; chirurg usúdil, že žiadna operácia nie je potrebná. Magnetická rezonancia, ktorá predtým jasne ukazovala vážnu trhlinu, teraz neodhalila žiadne poškodenie. Lekári, ktorí videli jeho stav pred skúsenosťou v kaplnke i po nej, nemali pre to žiadne vedecké vysvetlenie.
Zázračné uzdravenie upútalo pozornosť cirkevných autorít vrátane Mons. Roberta Sarna, bývalého člena vatikánskej Kongregácie pre kauzy svätých. Po vypočutí Gutierrezovho príbehu Mons. Sarno rozpoznal potenciál pre začiatok kánonického vyšetrovania, ktoré by mohlo potvrdiť zázrak na príhovor blahoslaveného Frassatiho.
Proces schválenia zázraku zahŕňal dôkladné vyšetrovanie vatikánskymi odborníkmi a konzultácie s lekármi. Dôležitú úlohu zohral aj arcibiskup José Gomez z Los Angeles, ktorý podporil tento proces a poukázal na hlboký význam uzdravenia. „Je to pripomienka, že Ježiš naďalej koná zázraky a že svätí sa prihovárajú za naše potreby,“ povedal arcibiskup.
Pier Giorgio Frassati sa narodil v Turíne na Bielu sobotu 6. apríla 1901. Jeho otec Alfréd bol známym talianskym žurnalistom a spoluvlastníkom denníka La Stampa, senátorom a diplomatom a matka Adelaide, rod. Ametisová, úspešnou maliarkou.
Bohatí rodičia ho zverili do výchovy saleziánovi donovi Antoniovi Cojazzimu (jeho neskoršiemu životopiscovi), ktorý mladíka okrem vzdelávania aj duchovne viedol. Po maturite na jezuitskom lýceu sa Pier Giorgio zapísal na Vysokú školu technickú v Turíne a aj napriek nesúhlasu najbližších študoval strojné inžinierstvo, aby sa po skončení štúdií mohol venovať banskému inžinierstvu a byť nablízko baníkom v ich ťažkom povolaní.
V tom čase sa pripojil k dobrovoľníkom, ktorí v uliciach jeho rodného mesta žili charizmu svätého Vincenta de Paul. Začlenil sa aj do ďalších katolíckych organizácií (Mariánska kongregácia, Tretí rád svätého Dominika…), študoval listy svätého Pavla, diela svätého Augustína, Tomáša Akvinského i Kataríny Sienskej.
Všestranne nadaný mladík, ktorý sršal vtipom, so svojimi priateľmi založil združenie „Tipi loschi“ (Pochybné existencie), v rámci ktorého dbali o svoj duchovný život, čoho súčasťou bola pomoc núdznym. Bieda a beznádej turínskej chudoby ho však hnala aj k tomu, aby sa popri prejavovaní charity snažil politickými prostriedkami o sociálnu reformu, ktorá by viedla k odstráneniu nerovností, čo ponižujú ľudskú dôstojnosť.
Uprostred záplavy aktivít vrátane športových však uňho náhle a vo veľkom rozsahu 30. júna 1925 prepukla detská obrna. Keď mu ju lekár o dva dni diagnostikoval, medicína bola už bezmocná. Pier Giorgio zomrel 4. júla 1925 ako 24-ročný. Pochovali ho na rodinnom pozemku.
Už o sedem rokov na podnet turínskych chudobných otvoril miestny arcibiskup kauzu Frassatiho blahorečenia. Keď sa v roku 1981 ukončila jedna z jeho fáz, preniesli pozostatky Piera Giorgia do katedrály. Po otvorení rakvy sa zistilo, že sú neporušené.
„Muž ôsmich blahoslavenstiev“, ako ho nazval Ján Pavol II., bol blahorečený týmto svätým pápežom 20. mája 1990 a svätorečený 7. septembra 2025.
Zaujímavosťou je, že blahoslavený Pier Giorgio Frassati je spojený aj s naším hlavným mestom. V centre Bratislavy sa nachádza Cirkevná stredná odborná škola elektrotechnická, ktorá nesie meno tohto blahoslaveného. Školu zriadila v roku 1994 Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a pôsobí v lokalite Rímskokatolíckej farnosti Blumentál.
