Svätý Ján Krstiteľ, syn kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety, zohral v dejinách spásy mimoriadnu úlohu. V tradícii kresťanskej viery je uctievaný nielen pre svoju pokoru, asketický život a krstiteľské poslanie, ale aj pre zázračné počatie, ktoré predchádzalo jeho narodeniu. Tento sviatok si Gréckokatolícka cirkev každoročne pripomína 23. septembra.
Evanjelium podľa svätého Lukáša uvádza, že Zachariáš a Alžbeta, spravodliví a zbožní židia, sa dlhé roky modlili k Bohu, aby im daroval potomka. Ich situácia sa zdala beznádejná, keďže boli v pokročilom veku a Alžbeta bola neplodná. V čase, keď Zachariáš slúžil ako kňaz v Jeruzalemskom chráme, sa mu pri kadidlovom oltári zjavil archanjel Gabriel. Boží posol mu oznámil, že jeho modlitby boli vypočuté a že manželka Alžbeta mu porodí syna, ktorého majú pomenovať Ján.
Zachariáš, prekvapený touto správou, zareagoval pochybnosťami, keďže jeho rozum a skúsenosti mu nedovoľovali uveriť, že by ešte mohli mať dieťa. Za svoju nedôveru bol potrestaný tým, že až do narodenia syna ostal nemý.
Narodenie Jána Krstiteľa nebolo len odpoveďou na modlitby jeho rodičov, ale zároveň napĺňalo proroctvá Starého zákona o príchode Mesiášovho predchodcu. Prorok Malachiáš totiž predpovedal, že pred príchodom Mesiáša sa objaví jeho predchodca, ktorý bude pripravovať ľud na Božie kráľovstvo. Tým predchodcom sa stal Ján Krstiteľ.
Ján bol už od materského lona naplnený Svätým Duchom a jeho asketický život v púšti ho formoval do muža nekompromisnej viery. Žil v odľahlých oblastiach pri rieke Jordán v oblastiach Betánie a Ainonu pri Salime, kde zhromaždil okolo seba učeníkov a kde zástupom, čo k nemu prichádzali, hlásal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 3,2) Prorokoval blízkosť Božieho súdu a krstil vodou pokánia na odpustenie hriechov.
Samotný Ježiš Kristus označil Jána Krstiteľa za „viac ako proroka“ (Mt 11,9), za „Eliáša, ktorý má prísť“ (Mt 11,14), za posla, ktorý oznamuje príchod Boha na svet. Potvrdil, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11,11).
Jánov život od jeho zázračného počatia až po jeho mučenícku smrť je symbolom pokory a odhodlania slúžiť Bohu. Napriek tomu, že sám bol obdarovaný veľkou autoritou, vždy zdôrazňoval, že on nie je Mesiáš, ale ten, ktorý pripravuje cestu pre niekoho väčšieho – pre samotného Božieho Syna.
Sviatok počatia Jána Krstiteľa má v liturgickom kalendári východných cirkví dôležité miesto. Počatie sa samostatným sviatkom slávi už len v prípade Pána Ježiša a Presvätej Bohorodičky.
Zaujímavosťou je, že počatie svätého Jána sa neslávi presne 9 mesiacov pred jeho narodením, ale už o deň skôr. Počatie Presvätej Bohorodičky zas východné cirkvi slávia 9. decembra, teda jeden deň z jej prenatálneho štádia uberajú. Dôvodom je poukázanie na dokonaloť Božieho Syna Ježiša Krista. Iba jemu vyhradzuje liturgický rok presne deväť mesiacov prenatálneho štádia, keďže jeho počatie (Zvestovanie) sa slávi 25. marca.
V kontexte tohto sviatku môžeme uvažovať aj o reakcii Zachariáša. Jeho pochybnosti a neschopnosť rozpoznať Boží plán nám pripomínajú, že Božie cesty nie sú vždy zjavné. Boh odpovedá na naše modlitby, no nie vždy tak, ako by sme očakávali. Zachariášova nemota je symbolom toho, ako ľudské pochybnosti môžu niekedy brániť v prijímaní Božích zázrakov.
Veriaci sa v tento deň obracajú na protagonistov sviatku aj týmito modlitbami:
Tropár: Zaplesala neplodná Alžbeta, – lebo počala svetlo, – ktoré má zažiariť svetu zahalenému temnotou. – Plesaj, Zachariáš, a vďačne volaj: – „Blízko je už čas, – keď sa narodí predchodca Najvyššieho“.
Kondák: Radosťou prekypuje srdce Zachariášovo – a teší sa spolu s Alžbetou, – že im Boh dopraje dieťa. – Ján bude jeho meno, – ako im to oznámil archanjel v chráme – a stane sa krstiteľom. – My ho dnes uctievame ako sprostredkovateľa milostí.
