Podľa úvodného verša rovnomennej starozákonnej knihy pôsobil Amos ako prorok počas vlády dvoch kráľov: Uziáša, ktorý vládol južnému kráľovstvu Judska v rokoch 767 až 740 pred Kristom, a Jeroboama II., ktorý vládol severnému izraelskému kráľovstvu v rokoch 781 až 742 pred Kristom. Amos bol pôvodne chovateľom dobytka a pestoval figovníky. Je prvým zo starozákonných prorokov, ktorého slová boli zaznamenané v písomnej forme.
Amos pravdepodobne pôsobil v druhej polovici vlády Jeroboama II., t. j. v rokoch 760 – 750 pred Kristom. Vystupoval proti korupcii sudcov a kňazov a vykorisťovaniu vidieckeho obyvateľstva kráľovským dvorom a vyššou triedou Samárie. S Ozeášom, Micheášom, Abdiášom a Proto-Izaiášom patrí do obdobia 8. storočia pred Kristom, keď sa prejavila hlboká politická kríza a ohrozenie štátnej štruktúry Izraela zo strany novej veľmoci Asýrie. Asýrčania si už podrobili Aramejcov a ich hlavné mesto Damask, ale spočiatku sa nepokúšali rozšíriť sféru svojho vplyvu. Severné kráľovstvo mohlo za vlády Jeroboama II. zakúsiť obdobie rozkvetu.
Keďže krajina kontrolovala obchodné cesty medzi Aššurom a Egyptom, zažila ekonomický rozmach. To sa zrejme snažil využiť Jeroboam II. na rozšírenie svojho mocenského a administratívneho aparátu. Za týmto účelom uvalil vysoké dane na vidiecke obyvateľstvo a čoraz viac privlastňoval pôdu kráľovskému dvoru, ktorá predtým patrila slobodným, nezávislým roľníkom. Rast populácie urýchlil rozvoj sociálne rozbitej spoločnosti. Len menšina žila v blahobyte, ktorý vznikol predovšetkým na úkor malých roľníkov. Tí sa museli zadlžiť, následne prišli o pôdu a dostali sa do veľkých existenčných problémov.
V tomto kontexte prebiehala Amosova prorocká kazateľská činnosť. Jeho kázne kritizovali najmä správanie veľkostatkárov voči strádajúcej pracujúcej chudobe a mierili proti plytvaniu, podvodom, pokrytectvu, úplatkárstvu, nespravodlivosti a útlaku voči chudobným.
Amos je prvým prorokom, ktorého povolanie je zaznamenané písomne. On sám uvádza, že pásol ovce pri dedine Tekoa (Khirbet et-Teqūʿ, 20 km južne od Jeruzalema) v susednej judskej púšti, odkiaľ ho Pán „vzal“ a poveril hlásať svoje slovo v Severnom (izraelskom) kráľovstve. Nebol teda jedným z tamojších dvorných prorokov, s ktorými sa potom dostal do konfliktu.
Niektorí exegéti sa domnievajú, že Amos napísal záznam o svojom prorockom diele v Jeruzaleme po vyhnaní zo Severného kráľovstva a že ho odovzdal kruhu verných nasledovníkov.